Články / Reporty

Hradby Samoty: Prímajúci ostrov divnohudby

Hradby Samoty: Prímajúci ostrov divnohudby

Lucia Banáková | Články / Reporty | 05.07.2021

Hradby Samoty sú zvláštny, no nezameniteľný festival. Sami sa charakterizujú ako festival experimentálneho audio a vizuálneho umenia, a hoci sa do tejto priehradky schová kadečo, Hradby Samoty sú, podobne ako Mulder so Scullyovou, špecialisti na zložky zapadnuté v tých najtmavších kútoch. Je jedno, či sa jedná o jemnú akustickú hudbu alebo ten najhlučnejší industrial, fotku, film alebo umeleckú inštaláciu, všetko na Hradbách Samoty má svoje „ale“, svoj odtieň divnosti, melanchólie, temnoty. A tak už niekoľko rokov vytvárajú bezpečný priestor pre divákov, ktorí dokážu trpezlivo počúvať nekonečné smyčky hluku, vnímať melódiu v šume, vidieť tvary v deformáciách, hľadať krásu v ohavnosti, svetlo v temnote, či cítiť radosť pri smútku.

Festival, ktorý sa minulý rok konal len v okresanej podobe pod názvom Mikrohradby, sa opäť vrátil do areálu kaštieľa v Moravanoch nad Váhom, a to v podobnej priestorovej konfigurácii. Menší stage v podzemí, festivalové námestie, takzvaný pofel plac s výčapom na nádvorí a hlavný stage v parku, ktorý skrz zónu sôch a umeleckých inštalácií postupne prechádzal do stanového mestečka. Narozdiel od poslednej plnohodnotnej verzie, návštevníkov tentokrát čakali len dva dni programu. A bohužiaľ, tému pandémie, ktorú by som si konečne priala z reportov vynechať, stále nejde opomenúť. Prvýkrát výrazne zasiahla niekoľko dní pred Hradbami, keď svoju účasť muselo zrušiť viacero zahraničných projektov, vrátane headlinerov 300 000 V.K. zo Slovinska. Line-up sa tak razom, až na zopár výnimiek, opäť stal česko-slovenskou záležitosťou, čím sa ešte viac priblížil k formátu Mikrohradieb.

Druhýkrát som si leitmotív posledného roka a pol uvedomila priamo v Moravanoch, medzi účastníkmi. Bolo ich menej ako (pred)posledný ročník, i nálada bola trochu ospalejšia ako pred pandémiou. Niežeby Hradby Samoty stratili svoje čaro, ľudia si užívali kamarátske stretnutia, hudobníci zahrali skvelé koncerty, ale návrat do zabehnutých koľají nebol po dlhšej prestávke instantný. Napriek všetkým úskaliam ponúkol desiaty ročník niekoľko umeleckých lahôdok. Vzhľadom na rozmanitú hudobnú dramaturgiu je ťažké vypichnúť najlepší koncert a porovnávať tichú filmovú hudbu s hlukmi, ktoré testujú hranice ľudského vnímania, sa nedá. S láskou i neutíchajúcim pískaním v ušiach spomínam na ostravskú formáciu Hospital Brut. Keď má niekto set naplánovaný na desať minút, je treba očakávať masaker, ale to, čo sa v pivnici nastalo, vyhnalo aj časť inak zdatných divákov. Improvizovaný free jazz noise grind core prežijú len tí najsilnejší a konečne prebudil môjho ospalého festivalového ducha. Z hlučných formácií by som ešte spomenula Paregorika, Hlukovou sekci alebo vystúpenie Jano Doe, ktorému predchádzalo veľmi príjemné a priateľské klábosenie pred samotným setom. To sú proste Hradby, nikto sa na nič nehrá, všetci sú milí a hranice sa stierajú nielen medzi hudobnými žánrami. Na vyváženie hluku zas skvelo pôsobili sety od Ondreja Zajaca alebo slovenského neoklasického skladateľa I Am Planet.

fotogalerii z festivalu sledujte tady

Výstava bola tento rok zasvätená jednej téme - ekológií a doprave. Jednotlivými miestnosťami vybidleného kaštieľa divákov sprevádzali lastovičky, čo podtrhlo dôležitosť témy, myslím však, že úzky záber trochu znížil priemernú kvalitu vystavovaných diel. Miernym paradoxom ostáva, že v areáli festivalu sa čapovalo do jednorázových plastových pohárov a zároveň neboli rozmiestnené sáčky na triedený odpad. Ďalším organizátorským problémom bola slabá komunikácia nečakanej zmeny v line-upe, ktorá prebehla len fixkou na jednom plagáte. Tieto situácie sa stávajú, ale je dôležité komunikovať aj inými kanálmi ako napríklad cez Facebookový event.

Hradby Samoty mali neľahkú úlohu, zahájiť festivalovú sezónu po dlhej prestávke. Navyše museli nadväzovať na extrémne podarený (pred)posledný ročník. Opäť sa im podarilo vytvoriť izolovaný a veľmi prímajúci ostrov divného umenia pre netradičných divákov. Rozhodne obhájili, že sú najzvláštnejšie v tom najlepšom slova zmysle, a to i za nejdivnejších časov. Len si nezabudnite štuple do uší ako ja, ukrátite o skvelú nočnú technopárty, kde po festivalovej letargii už neostali ani stopy.

Info

Hradby Samoty
2.–3. 7. 2021 Zámek, Moravany nad Váhom, Slovensko

foto © Anna Baštýřová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Co se děje v pokojíčkách (Holly Humberstone)

Klára Řepková 22.02.2024

Koncert je stejně jako její tvorba hořkosladká óda na ranou dospělost se všemi intenzivními láskami, propitými večery i pocity neukotvenosti a opuštění a hledáním sama sebe.

Brutalita v croptopu (Knocked Loose & Deafheaven)

Marek Hadrbolec 21.02.2024

„I wanna to see all of you stage dive!“ Bryan Garris dává povel a mosheři se sápou na půlkruhové pódium, jen aby na jeho druhé straně přistáli do propletence hlav,…

Řev tříští mramor (Napalm Death)

Kryštof Kočtář 15.02.2024

Agresivní diktát prokládaly milé pauzy, kdy Barney Greenway přítomné vzýval k odmítnutí nenávisti ve prospěch solidarity či hledal majitele nalezeného mobilu.

Cit pro pochmurnost (Of the Wand And the Moon)

Kryštof Kočtář 07.02.2024

Kim Larsen z Of the Wand & the Moon přiznaně kráčí po cestě, kterou vyšlapal legendární projekt Death in June. Někdy je tento krok jistý, jindy méně...

Večer střízlivého hardcore-punku (Magnitude & co.)

Marek Hadrbolec 07.02.2024

„Praha je asi moje nejoblíbenější město v Evropě,“ deklaruje Russell Bussey, zatímco neúnavně poskakuje po pódiu a bez ustání burcuje publikum k větší aktivitě.

Architekti metalcoru (Architects & co.)

Timon Láska 06.02.2024

Do Prahy si Architects kromě zvukově i rytmicky vyšperkovaného, více než devadesátiminutového vystoupení přivezli také spektakulární vizuální doprovod.

Slow travel CTM 2024

Andrea Bodnárová 04.02.2024

Fronta u Betonhalle je úctyhodná a uvnitř je téměř nedýchatelno. CTM otevírají Moundabout, dva týpci, co zpívají o mrtvolách v rašeliništích.

Přivolat Bestii ohněm (Mörghuul)

Marek Hadrbolec 04.02.2024

Podium zdobí dva obrácené kříže a čtveřice svíček. Dav lidí pod ním netrpělivě vyhlíží příchod Bestie...

Nejlepší texty Full Moonu 2023: Já na Brno, Brno na mě

Jakub Zbořil 31.01.2024

První koncerty jsem viděl v dnes už zaniklém klubu Boro koncem střední školy. Tehdy jsem neměl tušení, že taková podzemnická scéna v Česku vůbec existuje... Scéna - Brno!

Eurosonic Noorgerslag 2024: Takhle by to šlo

Jakub Béreš, Michal Pařízek 31.01.2024

Největší evropský showcase festival a konference je pravidelně prvním místem v novém roce, kde se potkávají hudební profesionálové – od bookerů největších festivalů po zástupce malých nezávislých kapel i médií.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace