Mudhoney a autentické grunge v Tabačce

Sú všeobecne považovaní za zakladateľov žánru grunge, Kurt Cobain ich označil za jednu z kapiel, ktorá najviac ovplyvnila vznik a zvuk Nirvany, a tiež stáli pri začiatkoch dnes už legendárneho vydavateľstva SubPop. Ako to však býva, seattleskí Mudhoney komerčne nikdy neprekročili tieň Nirvany, Soundgarden alebo Pearl Jam, napriek tomu fungujú bez prestávky už od polovice osemdesiatych rokov a to takmer bez personálnych zmien. Otcovia grungeu, milujúci koncertnú zbesilosť a špinavosť gitarového zvuku (oni sami ju pomenovali ako grunge-sound) zahrajú v lete 28. júla v košickom kultúrnom centre Tabačka Kulturfabrik svoj jediný koncert v rámci Slovenska i Českej republiky.

Nirvana a Kurt Cobain možno dokázali obliecť celú planétu do flanelových košieľ a Pearl Jam so Soundgarden asi predali dohromady viac platní, ale boli to Mudhoney, kto dal celé toto grungeové súkolie do pohybu. Nebyť Mudhoney, prevdepodobne by nikdy nevzniklo vydavateľstvo SubPop, ktoré potom tak riskantne poskytovalo ďalším kapelám azyl a seberealizáciu (Soundgarden, Nirvana, Tad, Afghan Whigs).

Mudhoney debutovali v roku 1988 singlom Touch Me I'm Sick, z ktorého sa stala neoficiálna hymna či akýsi manifest celého žánru. Jeho priamočiarosť a nekompromisná zbesilosť odkazuje na ranného Iggyho Popa a jeho Stooges, zároveň však v tom čase išlo o celkom nový spôsob umeleckej výpovede znudených mladíkov v kockovaných košeliach. To, čo po debute Mudhoney prišlo, je už celkom dobre známe – v Seattli vznikla obrovská scéna, ktorú zrazu objavil zvyšok sveta. Mudhoney ale nikdy nedosiahli veľký komerčný úspech. Táto nepriazeň kapelu okolo charizmatického Marka Arma nijako nezlomila. Ani Cobainova smrť, dokonca ani heroín. "Viete, my sme na rozdiel od všetkých ostatných kapiel tej doby stále spolu a stále nás to spolu baví," odpovedá často práve Mark Arm v súčasných rozhovoroch na otázku, či necíti krivdu osudu.

Nech je to ako chce, stopa Mudhoney v histórii rock’n’rollu zostane nezmazateľná a pekne hlboká, a to nielen tým, čo rozpútali. V priebehu štvrťstoročia nahrali niekoľko zásadných singlov, EP a celkovo deväť albumov. Všetky tieto nahrávky už preveril čas – vykazujú vysokú mieru osobitej hudobnej aj myšlenkovej výpovedi. Zatiaľ posledný album Mudhoney – Vanishing Point – vydaný len pred troma rokmi (Sub Pop, 2013) opäť prezentuje práve ich nezlomnosť a schopnosť kráčať svojim smerom bez toho, aby nahrali iba svoju paródiu. Mudhoney sú stále Mudhoney. Autentickejší dotyk legendárneho žánru nie je v súčasnosti na koncertné pódia schopný priniesť nikto iný.