Vstupní prohlídka: timmi

Timmi, spoluzakladatelka festivalu a labelu Řehole, je hudebnice, skladatelka a vokalistka, která spojuje meditativní podkresy a podmanivé vokály, přičemž čerpá inspiraci ze spirituálních a náboženských tradic celého světa. Na Lunchmeatu uvede premiéru audiovizuálního projektu Lithospheres ve spolupráci s vizuálními umělci Darjanem Hardim a Tomášem Martinkem.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Mojou inšpiráciou je hudba, ktorá sa mi páči, pri ktorej mám zimomriavky, alebo ku mne nejak prehovára a môže to byť aj nepatrné… aj keď je napríklad stará alebo som ju počúvala v šestnástich rokoch. Inšpiruje ma vlastne všetko okolo mňa, hlavne príroda, jej striktnosť a prísnosť a zároveň nežnosť, cyklickosť a komplexnosť. Nič sa tam nedá skryť alebo sa tváriť, že je to inak. Prírodu vnímam ako stelesnenú pravdu. Taktiež ma inšpirujú zdanlivo nezlučiteľné kontrasty a protiklady.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
Som fotografka a natáčam videá. Fotím v inštitúcii, ale aj ako freelance, a mám svoju prácu rada. Mimo nej trávim čas v domácom štúdiu alebo v prírode. Mám celkom rada skalné lezenie, pretože sa tam dá spojiť čas strávený v prírode a zároveň čas strávený športom a mentálnym tréningom.

Co je nejhoršího na hraní bez kapely?
Keď hrá človek sám, tak je na seba odkázaný, častokrát aj produkčne a logisticky, pretože množstvo gearu, ktoré obnáša liveko v jednej osobe, je väčšinou podobné ako napríklad v tandeme a človek si s tým musí nejak poradiť- sám. Zároveň nemá mentálnu podporu, pokiaľ sa jeho blízki alebo kamoši nemôžu dostaviť na koncert. Toto vnímam ako nevýhodu. Niekedy sa cítim sama, pokiaľ hrám na mieste, kde vôbec nikoho nepoznám.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
Detský plač, hlasné rozhovory ľudí na verejnosti, motorkári, sanitky.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
Pokiaľ vôbec nejaký backstage je k dispozícii, a nielen pre headlinera, tak určite aspoň ovocie.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
Určite najviac za vinylové dosky, kazety, sem-tam nejaký nový gear a merch kapiel, ktoré sa mi páčia.

Jak bys charakterizovala současný svět ve třech větách?
Súčasný svet je tak trochu dosť šialený. Občas, vlastne väčšinou, sa cítim nepatrične a nerozumiem mu, občas mi pripadá ako ilúzia plná megalomanskosti a nenásytnosti. Svet, v ktorom žijeme, je tiež cyklický, ale zároveň neponaučený z vlastných chýb, ktoré sa neustále opakujú. Vnímam naše odpájanie od prírody a hodnotím to ako nie veľmi prospešný fakt pre našu existenciu v prostredí, ktoré sme si takto vytvorili.