Efektné je opakované oživenie predmetov. Hodinky tak doberajú majiteľa pre zvyšujúci tep, iný aktér sa až moc nadchne akoby živou, vlastnoručne vyrábanou sochou.
Úprimný zápal pre ukrajinsko-ruský konflikt Adéla Knapová doložila Zbabělými zápisky z ukrajinské války (Fra, 2023) - kniha prózy i dokumentu zachytáva to, ako šla autorka pokryť nevyprovokovanú agresiu z februára 2022 na miesto len pár dni po jej vypuknutí. Trvá aj po troch rokoch, s prechodným pobytom v Charkove už autorke vojnový časopriestor cudzí nie je. Rozprávačsky však vystúpi len v úvodnej kapitole, trpkú realitu za ňu v novej zbierke prežívajú fiktívne postavy.
Deväť poviedok sa odohráva v rutine nového normálu. V nej narúšajú oslavu narodenín „zasraní myslivci“, čo chcú nedobrovoľne verbovať do armády, mladé Ukrajinky si zvykajú na ruských zaťov alebo bytové večierky predčasne ukončujú letiace Iskandery. Príbehy nestoja na nárazoch, skôr na vykresľovaní psyché, aby sa aj v krátkych epizódach dalo porozumieť nutkavým myšlienkam postáv, ich stratám, strachu o seba a blízkych, alebo tomu, ako sa pre vlastné dobro poberajú k apatii.
V ústrednej poviedke to všetko marinuje ako v zaváraninovej fľaši. Učiteľka Elizaveta je schopnou gazdinou, behá medzi hosťami niečoho, čo na prvý pohľad vyzerá ako besiedka. Cez rozbité okná do školy prefukuje, medzi usadenými sú cudzineckí literáti, filmári, vyšetrovatelia. Prišli vzdať hold deviatim mužom, umučeným ruskými okupantmi – bol medzi nimi i muž Elizavety. Chcela by sa držať, no láme ju. Opäť prežíva znásilnenia, samovraždu svokry, bojí sa o malú dcérku Belu, zas zatvrdne: „Když bude dostatečně dlouho předstírat, že o tom neví, třeba to přestane existovat.“
Efektné je opakované oživenie predmetov. Hodinky tak doberajú majiteľa pre zvyšujúci tep, iný aktér sa až moc nadchne akoby živou, vlastnoručne vyrábanou sochou. Podobné momenty sprítomňujú, no nie sú tak prevratné, aby sa odpustila patetická poviedka o bonsaji-voyuerovi, do ktorého sa hasia cigarety. Vydarenejšia je satirická Safari, autorka si v nej na paškál berie možno trochu seba, no najmä západných filmárov, na bojisku hľadajúcich iba fotogén.
Krvavý kompot sa odohráva v reálnych kulisách užšieho charkovského okolia. Všetko ostatné je výsledkom fikcie, napriek tomu sa v nej surová naliehavosť každodennej rutiny, ktorej čelia trpitelia vojny, podáva vťahujúco a autenticky. Knapová ukazuje, že napriek kvantu kníh venovaných zmietanej Ukrajine sa o téme stále dá písať originálne, skrz-na-skrz bolestne, no hlavne empaticky. Zdá sa, že to ešte dlho bude treba.
Čtyřdílné Masky bohů vycházely v letech 1959 až 1968. Campbell se v nich na mytologii a dějiny lidské civilizace zaměřuje z antropologického a historického hlediska, Freud a Jung ustupují do pozadí.
Fatoumata Diawara ale nezapomíná ani na svou obvyklou výbušnost a energii, na novince umně kombinuje hudební odkaz předků s popem i futuristickými tendencemi. Na místě je trans, dojetí i tanec.
Hudobníčka vyzdvihuje nahrávku Deep Listening (1989) od Pauline Oliveros, skrz ktorú sa naučila spomaliť, spomalene tvoriť, počúvať a byť.
Čas na oddech teď není a poetika se odkládá: sexualita, ženskost, rebelie i otevřenost. Všechno vedle sebe nahuštěné jako eponymní omáčka ve sklenici.
Radostný album, ktorý sa ale veľmi priamo pozerá na temné okolie. Jeho ľahkomyseľné vtípky a hravé melódie sa nestavajú oproti temnote navôkol, ale sedia vedľa a smejú sa aj tak.
Urgent z produkce HBO max v druhé řadě nezjemňuje, neuhýbá a nepodbízí se. Tlačí diváka do kouta, ze kterého není únik, a nutí ho zůstat v prostředí, kde smrt není výjimkou, ale konstantou.