Články / Reporty

Ako krehké žieňa prevalcovalo troch metlošov

Ako krehké žieňa prevalcovalo troch metlošov

Filip Švantner | Články / Reporty | 17.10.2013

O tom, že novinka Chelsea Wolfe Pain Is Beauty je fenomenálna, ste sa už zrejme mali možnosť presvedčiť na vlastnej koži. Chelsea dodala skladbám nesúcim sa v komornom neo-folkovom duchu úplne nový rozmer, zhustila aranžmán, „pritvrdila“, zaexperimentovala a pohrala sa so žánrami, okolo ktorých doteraz chodila len po špičkách. A tak sme sa dočkali laškovania s elektronikou a dronom s ľahkou vôňou temného krautrocku.

Bolo mi jasné, že Chelsea Wolfe bude znieť v živom prevedení (so sprievodnou kapelou) omnoho viac „heavy“, ale že dostanem až taký emociálny výprask, som nečakal. Od prvých tónov Feral Love som stál v nemom úžase a zobal každé slovo, ktoré temná divožienka s neprítomným pohľadom zo seba vylúdila, v niektorých momentoch sa do toho muzikanti seriózne opreli a nešetrili nič navôkol. Oporným bodom setlistu bola samozrejme novinka, ktorú Chelsea predstavila v plnej kráse a zahrala z nej väčšinu skladieb. A ako zneli? Skelet bol asi takýto: jednotlivé rozvíjanie jednoduchých momentov, stupňovanie ad absurdum a citové explózie v závere každej kompozície. Bolo úplne jedno, akú pieseň Chelsea zvolila. Či šlo o okultný popík Mer, minimalistické a hravé namotávanie We Hit a Wall, triphopovú House of Metal alebo senzitívnu žmýkačku Reins s neuveriteľným vyvrcholením, formulka bola vždy rovnaká. Odzbrojiť diváka. Musím povedať, že temná, ale láskavá bohyňa Chelsea Wolfe so svojimi chlapcami v čiernom túto úlohu splnili.

Apropo, „sprievodná“ kapela. Chlapci sa zjavne zhliadli v známych veličinách, čo tentokrát kvitujem s veľkou vďakou, keďže miestami mi ich performance a celková atmosféra pripomenula priekopnícke spolky. Príklad? Swans! Nie, nepadol som na hlavu. Noiseové zábavky na konci setu, ktoré mávnutím ruky zrušil kapelník Ben Chisholm silne korešpondovala s Girovým obľúbeneným extempore. A Chelsea? To je mladšia a temnejšia verzia Jarboe s obľubou v čiernej mágii.

Russian Circles... Táto kapela bola v dobe vydania Enter úplným zjavením. Po čase si však všetci uvedomili, že ide „len“ o inštrumentálny metal mixnutý post-rockom. O veľmi solídny a naživo perfektne zahraný inštrumentálny metal. Enter milujem a pred koncertom som si skromne povedal, že by mi stačilo vidieť naživo Carpe a odchádzal by som úplne spokojný.

Prvý poznatok: Tvrdšie a metalovejšie skladby fungovali na koncerte omnoho lepšie. A v citových postrockových lamentáciách to bola remeselne výborne zvládnutá bombastická nuda. Po vystúpení Chelsea Wolfe inštrumentálne trio jednoducho nemalo na to predviesť nám ani zlomok toho širokého spektra pocitov, ktoré do nás natlačila mladá pesničkárka. Škoda, že všetka munícia kapely sa mi zdala byť minutá už po prvých troch skladbách, z ktorých bolo možné spoznať kompletný hudobný fundament. Každopádne Carpe zaznela, takže som bol aj napriek všetkým neduhom, ktoré sprevádzajú produkciu tejto kapely, spokojný. Spolu s 309 a Memorial, skladbou z nového albumu, v ktorej spieva Chelsea Wolfe, sa jednalo o vrchol koncertu Russian Circles. Inými slovami. Metloši tentokrát dostali výprask od krehkej pesničkárky.

Info

Russian Circles (usa) + Chelsea Wolfe (usa)
12. 10. 2013, MeetFactory, Praha

foto © Andrea Petrovičová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.

Vájb devadesátek je zpátky! (Pushteek Fest)

waghiss666 29.02.2020

Z koncertů se čím dál více vytrácí jakýsi aspekt vzrušujícího nebezpečí. Budu nadosmrti vzpomínat na všechny barvy, riffy, rytmy, tváře a pocity z tohohle večera.

Jen začátek nečeho velkého (Algiers)

waghiss666 24.02.2020

Půldruhé hodiny večírku u konce světa? Prý kdyby se o slovo nehlásila tradiční páteční diskotéka, hráli by ještě dýl. A mi by ani to nestačilo.

Vyprodaná Akropole? John Wolfhooker se hlásí o slovo.

Kateřina Ondráčková 24.02.2020

V dnešní době se žánrová vyhraněnost už moc nenosí, u John Wolfhooker se dlouhodobě osvědčila fúze screama, čistých vokálů, djentu a nově i elektro samplů.

Ho99o9 uspořádali obskurní hlukový dýchánek

Vojtěch Podjukl 24.02.2020

Frustrace je v hudbě silně znát a poskytuje zdroj energie, kterou jsou schopni na jevišti přetavit v dramatickou a absurdní podívanou.

Soundtrack do nového města (Black Marble & Panther Modern)

Sabina Coufalová 20.02.2020

Černá vládla všem. Snad nezavlaje i nad Kasárnami, hovory o budoucnosti karlínského prostoru se vynořovaly celý večer.

Efterklang v euforii. Archa též.

Veronika Mrázková 18.02.2020

Tak čistou a elektrizující radost není možné zažít často, byť se vám vystoupení líbí sebevíc... Stalo se v Divadle Archa.