Filip Švantner | Články / Reporty | 17.10.2013
O tom, že novinka Chelsea Wolfe Pain Is Beauty je fenomenálna, ste sa už zrejme mali možnosť presvedčiť na vlastnej koži. Chelsea dodala skladbám nesúcim sa v komornom neo-folkovom duchu úplne nový rozmer, zhustila aranžmán, „pritvrdila“, zaexperimentovala a pohrala sa so žánrami, okolo ktorých doteraz chodila len po špičkách. A tak sme sa dočkali laškovania s elektronikou a dronom s ľahkou vôňou temného krautrocku.
Bolo mi jasné, že Chelsea Wolfe bude znieť v živom prevedení (so sprievodnou kapelou) omnoho viac „heavy“, ale že dostanem až taký emociálny výprask, som nečakal. Od prvých tónov Feral Love som stál v nemom úžase a zobal každé slovo, ktoré temná divožienka s neprítomným pohľadom zo seba vylúdila, v niektorých momentoch sa do toho muzikanti seriózne opreli a nešetrili nič navôkol. Oporným bodom setlistu bola samozrejme novinka, ktorú Chelsea predstavila v plnej kráse a zahrala z nej väčšinu skladieb. A ako zneli? Skelet bol asi takýto: jednotlivé rozvíjanie jednoduchých momentov, stupňovanie ad absurdum a citové explózie v závere každej kompozície. Bolo úplne jedno, akú pieseň Chelsea zvolila. Či šlo o okultný popík Mer, minimalistické a hravé namotávanie We Hit a Wall, triphopovú House of Metal alebo senzitívnu žmýkačku Reins s neuveriteľným vyvrcholením, formulka bola vždy rovnaká. Odzbrojiť diváka. Musím povedať, že temná, ale láskavá bohyňa Chelsea Wolfe so svojimi chlapcami v čiernom túto úlohu splnili.
Apropo, „sprievodná“ kapela. Chlapci sa zjavne zhliadli v známych veličinách, čo tentokrát kvitujem s veľkou vďakou, keďže miestami mi ich performance a celková atmosféra pripomenula priekopnícke spolky. Príklad? Swans! Nie, nepadol som na hlavu. Noiseové zábavky na konci setu, ktoré mávnutím ruky zrušil kapelník Ben Chisholm silne korešpondovala s Girovým obľúbeneným extempore. A Chelsea? To je mladšia a temnejšia verzia Jarboe s obľubou v čiernej mágii.
Russian Circles... Táto kapela bola v dobe vydania Enter úplným zjavením. Po čase si však všetci uvedomili, že ide „len“ o inštrumentálny metal mixnutý post-rockom. O veľmi solídny a naživo perfektne zahraný inštrumentálny metal. Enter milujem a pred koncertom som si skromne povedal, že by mi stačilo vidieť naživo Carpe a odchádzal by som úplne spokojný.
Prvý poznatok: Tvrdšie a metalovejšie skladby fungovali na koncerte omnoho lepšie. A v citových postrockových lamentáciách to bola remeselne výborne zvládnutá bombastická nuda. Po vystúpení Chelsea Wolfe inštrumentálne trio jednoducho nemalo na to predviesť nám ani zlomok toho širokého spektra pocitov, ktoré do nás natlačila mladá pesničkárka. Škoda, že všetka munícia kapely sa mi zdala byť minutá už po prvých troch skladbách, z ktorých bolo možné spoznať kompletný hudobný fundament. Každopádne Carpe zaznela, takže som bol aj napriek všetkým neduhom, ktoré sprevádzajú produkciu tejto kapely, spokojný. Spolu s 309 a Memorial, skladbou z nového albumu, v ktorej spieva Chelsea Wolfe, sa jednalo o vrchol koncertu Russian Circles. Inými slovami. Metloši tentokrát dostali výprask od krehkej pesničkárky.
Russian Circles (usa) + Chelsea Wolfe (usa)
12. 10. 2013, MeetFactory, Praha
foto © Andrea Petrovičová
Filip Peloušek 25.07.2024
Nejsem na Colours poprvé, ale za sedm let mé absence jsem zapomněl, jak monumentální areál je, a hlavně, kolik lidí se v něm pohybuje.
Ema Klubisová 24.07.2024
Po Bear Stone sme sa odviezli do Záhrebu, kde sme prespali u kamaráta, snažiac sa pozliepať štyri dni festivalových dojmov do jedného koherentného textu a fotogalérie.
Dantez, Michal Mikuláš 21.07.2024
Sobota s Jamesem Blakem coby hlavní hvězdou věští, že se letošní konec ročníku bude za poklidnějšího rozjímání...
Dantez, Michal Mikuláš 20.07.2024
Pátek, středobod festivalu, srovnávání stavů.
Dantez, Michal Mikuláš 19.07.2024
Štvrtok sa v poobedňajších hodinách rozbieha do maximálnych rozmerov. Vír festivalu už sťahuje všetko okolo seba.
Dantez, Michal Mikuláš 18.07.2024
Pozvolné propíjení jasných barev: krotkost hlasitosti kompenzují Morellovy dozvuky.
Timon Láska 17.07.2024
Tak intenzivní komunitní vibe jsem na žádném festivalu necítil. Soustřednost a jedinečnost vzájemného porozumění navíc sahá přes různé faktory.
Jakub Béreš, Dominik Polívka 16.07.2024
Strach o nejbližší střídá po návratu domů obavy o samotný festival. Pohoda je místem s jedinečnou reputací a bezpečným prostorem pro všechny, kterým není dobře ve vlastní zemi.
Václav Valtr 16.07.2024
Místní spolek Thonmi chová jaky, provozuje restauraci s exotickou kuchyní, buduje tibetský dům či asijskou poznávací stezku. Decentní festival coby vrchol sezóny.
Aneta Martínková 15.07.2024
Dramaturgie, prostor, ve kterém se festival odehrává, světla, ozvučení. Všechny podmínky jsou tu zkonstruované k tomu jít úplně na dřeň.