Vstupní prohlídka: Waterbased

Velká naděje ze Slovenska, toho času v Praze, to je slovenské dreampopové duo Waterbased. Zabodovalo hned svým prvním singlem Flamed, který rotoval na vlnách tamního nejprestižnějšího Rádia_FM a byl i mezi nominovanými na ceny Radio_Head Awards 2020. Júlia Mihalyiová a Ľubo Krajňák v současné době připravují debutové album – bude tak zasněné jako doposud zveřejněné skladby? To nevíme, ale víme, jak se dostali k hudbě, kterou dělají, a do čeho investují čas a prostředky.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

Julls: Ťažko povedať. U nás doma to hudbou veľmi nežilo. Vplývalo na mňa, čo počúvali moji kamaráti, a mp3, ktoré som zdedila po sestre. Tak som sa dostala od rapu k metalu a spievala počas toho barok, Bohemian Rapsody a Ave Maria v zbore. Vždy som rada, keď sa dostanem k niečomu novému, čo ma inšpiruje aj podvedome.

Ľubo: Keď si tak spomínam, vybaví sa mi záber ako s filmu Trainspotting. Sedím ako malý na vzorovanom koberci, opustený na návšteve v deväťdesiatych rokoch a fascinovaný samotou pozerám na maličkú televíziu na najvyššej skrini, kde vidím klip Gigi DʼAgostino – LʼAmour Toujours. Neviem, čím to bolo. Či tou samotou, tými rokmi alebo bizarným priestorom. Ale čosi v tej izbe nastalo, prečo som chcel byť hudobníkom a jazdiť po pódiu na kolobežke a mať tak gýčoví klobúk ako v tom videoklipe. Proste doteraz ma to fascinuje spájať ľudí hudbou. Je to obrovská sila. Všetko začína tichom a objavovaním... Alebo miliónmi hodín v skúšobni.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

Julls: Občas ma prepadne chuť začať znova kresliť. Tak si hovorím, že musím cvičiť, aby som mohla začať tetovať. Hand-poking sadu s ihlami už mám. Zatiaľ to však schytali iba pomaranče.

Ľubo: Vyštudoval som umenie, tak celý svoj priestor vypĺňam plátnami, maľbami, kresbami a všetkým možným. Je to veľká zábava. Niekedy som maľbu bral ako hru na gitare Kurta Cobaina.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?

Julls: Keď hrám sama, tak môj rytmus je neexistujúci, len si tak plávam a rozhodujem sa in the moment. Najhoršie na hraní s kapelou – čo si pamätám z čias, keď som mala cover kapelu Spaghetti Incident a červené vlasy – je asi zosúladiť skúšku, klasika. V dvojke je to pohoda.

Ľubo: Ak hrám sám, tak po tridsiati minútach mi chýba niekto, kto by mi hudobne odpovedal. Mám radšej to, keď sa niečo medzi ľuďmi v hudbe udeje. Kapelu treba udržať a to je niekedy výzva, pri tom aký rôzny ľudia sú.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Julls: Desať hodín večer.

Ľubo: Keď sa blíži desiata, s Julls sa dejú věci, ktoré som ešte nezažil... Proste mal by som si urobiť kryt alebo nájsť si psíka, ktorý by ma zachránil.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Julls: Pred koncertom vôbec nemôžem jesť. Bývam ale extrémne smädná. Vypijem aj litre vody a žiadna zmena. Takže čím ma potešia najviac, je neobmedzený prístup k pitnej neperlivej vlažnej vode.

Ľubo: S ľútosti k Julls by som asi žiadne jedlo nechcel. Nechcem provokovať, nebolo by to fér. Ale ak by Julls mohla papať, tak mňa by potešila v backstagi skôr dvojplatnička a pár surovín a navarím pre všetkých aj pre zvukárov. Milujem variť.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Julls: Fender online lekcie gitary, ale to je vlastne len ročná subscription. Nedávno som kupovala mic na koncerty. Chcelo by to minimálne ešte in-eary, ale stále sa neviem rozhodnúť.

Ľubo: Strašne by som chcel utrácať na hudbu, ale nemám peniaze, za to mám nadšenie, čo je ta najlepšia investícia v hudbe. Baví ma tráviť čas a objavovať s Julls tie všetky momenty v našej hudbe. Keď sa pošťastí, tak niečo predám a niečo si kúpim na rozvoj.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?

Julls: Život je úžasná jedinečná príležitosť. Myslím si však, že žijeme v době, kedy si to veľa ľudí prestalo uvedomovať. Prestávame vnímať prírodu a prestali sme si odriekať. Ale každá doba má asi svoj highlight aj svoju strasť.

Ľubo: Chose your life! Zmeň tento svet. Buď tou zmenou.