Genesis Owusu: Už nie je čas na metafory

Kofi Owusu-Ansah sa narodil v Ghane, už ako dvojročný sa presťahoval do austrálskej Canberry. Jeho rodičia sa rozhodli emigrovať, aby synom dopriali lepšiu budúcnosť. Z ani jedného z nich sa napriek očakávaní rodičov nestal doktor ani právnik, v šľapajách ⁠⁠⁠⁠⁠svojho brata, ktorý rapuje pod pseudonymom Citizen Kay, sa Kofi rozhodol venovať muzike. Vzal na seba pseudonym Genesis Owusu a debut Smiling With No Teeth (2021) si získal celosvetovú pozornosť.

„Genesis Owusu sa môže stať generáciu definujúcou hviezdou,“ písalo sa bezprostredne v Loud and Quiet. Hutnosť, metaforickosť, politickosť a príbehovosť jeho tvorby v kombinácii s chytľavosťou vytvorili omáčku, ktorá sa ľahko prilepí na kohokoľvek, kto s jeho hudbou príde do styku. Nasledoval ešte úspešnejší Struggler (2023), výrazne inšpirovaný filozofiou absurdizmu, autor sa tu premenil v kafkovského švába a utekal pred Bohom. A utiekol až k tretiemu albumu Redstar Wu & The Worldwide Scourge (2026), ktorý je doposiaľ jeho najexplicitnejšie politickým. Prečo mal pocit, že si svet vyžaduje túto zmenu, a s čím príde o pár dňov na Rock for People?

Rock for People

10/06 12:00 – 14/06Park 360, Hradec Králové

Festival

• Festivaly

Festival

Rozhovor robíme do českého magazínu, bola by preto škoda nespýtať sa na Franza Kafku. Ostalo z jeho tvorby niečo, čo by sa dalo nájsť aj na novom albume Redstar Wu & The Worldwide Scourge?
Absurdizmus ako taký. Kafkov zvláštny pohľad na svet so mnou asi ostane navždy. Stále sa niekedy cítim ako háveď, malý tvor snažiaci sa zotrvať, bežať a prežiť. Už to pre mňa však nie je o tom prežiť ako jednotlivec, ale žiť a užívať ako spoločnosť. 

Takéto pohľady na svet sa u teba odrážajú obzvlášť, tvoje albumy vždy tvoria prepracovaný koncept a majú jednoznačnú myšlienku. Dokonca som niekde zachytil, že si zo Struggler chcel spraviť film. Je to vcelku nezvyčajné, veľa umelcov si dnes vyberá albumy nerobiť vôbec. Ako vnímaš tento formát a aká budúcnosť ho podľa teba čaká?
Niekedy sa cítim ako starec, akoby som sa za každú cenu snažil držať minulosti. Vyzerá to skutočne tak, že attention span sa čoraz skracuje a umelci akoby prestali chcieť robiť konceptuálne veci. Ale podľa mňa ich robiť chcú, len sa boja, že ľudia na nich nemajú trpezlivosť a nezaujímajú ich. Ja verím, že výborné umenie bude vždy masám niečo hovoriť. Budem sa preto naďalej snažiť robiť konceptuálne albumy, aj ak vypadnú z mainstreamu. Asi to robím preto, že tak to mám najradšej, a to ako pri tvorbe, tak samotnom počúvaní hudby. Ak to nemôžem robiť tak, ako to mám rád, nebudem to radšej robiť vôbec.