Na čom záleží (Berlin Manson)

Bratislavsko-košická post-punk/synthpop dvojica funguje od roku 2020, no zviditeľnila sa najmä hitom Netancujem, kývem hlavou, ktorý vydali na jar 2022. O pár mesiacov neskôr prišli s prvou dlhšou nahrávkou, Život končí keď máš trinásť, kde k singlu pridávajú ďalšie štyri songy, ktoré viac či menej pokračujú v smere jarného singlu.

Na začiatku EP chalani vykopávajú dvere agresívnou Nenávidím všetko čo nie je punk. Na pozadí elektronického beatu opakovane kričia názov skladby a je ťažko určiť, či to myslia vážne, alebo si uťahujú z celej scény. Počas necelých troch minút ukážu poslucháčovi, čo ho v nahrávke ďalej čaká, z hudobnej, aj textovej stránky.

Najlepším bodom je spomenutý singl Netancujem, kývem hlavou. Basová linka ako vystrihnutá z prvých albumov The Cure a synťáky ako od Aphex Twina, no napriek tomu sa im darí neznieť ako niekto iný. Ak to na začiatku nebolo jasné, tu už jednoznačne ukazujú, čo si o scéne myslia – neveria kapelám, neveria, že so svetom niečo spravia, a ich texty sú vata, ktorú nikdy nezapália. Najlepšie text nájdeme práve tu.

Zatiaľ čo predchádzajúce songy pojednávali o hudobnej scéne, nasledujúce Klony a Kultúrny Kapitál sa pozerajú viac dovnútra. V tej prvej protagonista premýšľa nad výhodami naklonovania sa, v druhej hľadá svoj stratený kultúrny kapitál, keď riffy pripomínajú anglický post-punk z osemdesiatych rokov. Záver Plamene je čistý synthpop. Jedná sa o jedinú slabšiu skladbu, okrem iného sa tu vyskytujú vokály manipulované autotunom, ktoré do celku nesedia a nahrávka by si zaslúžila silnejší záver.

S Život končí keď máš trinásť Berlin Manson vyplnili dieru na československej hudobnej scéne a túto unikátnu pozíciu využívajú (nielen) na údernú kritiku tohto prostredia. Nikto nie je v bezpečí – ostatné kapely, ľudia vlastniaci iPhony, samotný Berlin Manson. Máme však dôvod niečo zmeniť? Z nahrávky prekypujúcej nihilizmom plynie pocit, že na tom koniec koncov aj tak vôbec nezáleží.