Po Diere len diera?
V neistej kultúrno-spoločenskej situácii prichádzame o priestor, ktorý priniesol angažovanú a náročnú kultúru do regiónu, bojujúceho s gentrifikáciou a tiež výrazným pesimizmom.
Po ceste sa človek teší, čo bude iné, aké tváre spozná, čo v areáli ešte možno objaviť a čo preskúmať. Hovorí sa, že nie je možné zažiť jednu vec dvakrát a áno, všetko, čo človek zažije, je singulárne...
Bear Stone už pomaly začína byť letnou tradíciou, a ako aj minulý rok, aj tento som sezónu otvorila vodou, horkom a pohodou. Od druhého do siedmeho júla (neoficálne) a o dva dni menej ofiko sa oblasť Donje Primišlje rozozvučilo desiatkami primárne stoner a psychedelic-rockovými koncertami v rôznych intenzitách. V lineupe sa našli jemnejšie space veci, ako aj tvrdšie headbangere pre ortodoxných, zastrešené fúziami funku, atmosferického ambientu, jazzu alebo elektroniky.
Po ceste sa človek teší, čo bude iné, aké tváre spozná, čo v areáli ešte možno objaviť a čo preskúmať. Hovorí sa, že nie je možné zažiť jednu vec dvakrát a áno, všetko, čo človek zažije, je singulárne, no v tomto má Bear Stone unikátnu vlastnosť narušiť zdanlivo nenarušiteľné. Akonáhle vystúpite z auta alebo kyvadlového busu na moste pred bránou festivalu, privítajú vás milí páni od security, usmievavé tváre na presune z alebo do stanového mestečka a údery bicích a riffy pravdepodobne Sviraj!jam, ktorí otvárali každý deň.
S fotografkou Májou sme sa zviezli s kapelou From Another Mother, ktorí nás nabrali v Záhrebe. Cesta do Donje Primišlje trvá zhruba dve hodiny, no akonáhle sa človek vymotá z mesta, ide o vyhliadkovou jazdu cez dedinky, nízke lesy, polia a od mesta Karlovec už trasu lemuje rieka Mrežnica. Krajina má veľa pekných miest, kde sa dá odstaviť na schladenie v ľadovej priezračnej vode a dať si obídek. Pred mestom Slunj, ktoré je dvadsať minút od areálu, sme to spravili aj my, potom sa už vstupuje do bezsignálovej zóny, aj vďaka ktorej je Bear Stone tak jedinečným.
Štvrtým ročníkom naberá na sile a popularite, aj veľkosti. Najväčšou zmenou bolo rozdelenie stanového mestečko na dve, pretože ak ste neprišli pred programom alebo skoro ráno, museli ste merať každý centimeter. Napríklad hneď prvý deň sa náš kamarát zakecal s vedľajšími stanmi a hneď dostal pozvánku na večernú kotlíkovú polievku a posed. Pri porovnaní s inými fesťákmi, množstvo a intenzita komunitnosti je inde, odporúčam aj introvertnejším solitérom, dá sa v pohode socializovať s hocikým. Navyše od baru cez jedlo po zvučenie až prácu s ľuďmi a artistami všetko šlapalo ako hodinky. 42 kapiel, bez časového prekrývania.
Headlinermi boli Greveyard, A Place to Bury Strangers, Monolord a King Buffalo – rôzne body na heavy spektre, ktoré svojim párovaním zintenzívneli posledné hodiny hlavnej stage. Švédsky Monolord je ťahavá hutná vlna stoneru a doomu, s koreňmi v tradičnom metali, čo ukázali aj naživo. Hrali pred vokálnejšími bluesmanmi Graveyard a podobne ako aj New York-based trio King Buffalo doniesli široký zvukový priestor s kontrolovaným flowom len tak tak, aby to príliš nebuchlo, ani nepadlo. A Place to Bury Strangers – v slúchatkách soft post-punková rozbitá mašinéria, naživo vizuálno-sonické preťaženie, ktoré hypnotizuje a paralyzuje, no zároveň to vie byť tak moc, že až uvoľňuje.
Názov kapely ABOP, After Is Better than the Party, hovorí za všetko. Dvaja bubeníci tvárou v tvár, synťáky a techno bez DJs, hodinová katarzia. Acid Row a Marcel Gidote’s Holy Crab boli prvé české kapely na Bear Stonu. Prví ukázali poctivý headbanger a deväťdesiatkový grunge, druhí osemdesiatkovú nostalgiu výpravnosti arkád.
Poľskí Sautrus boli fúziou tradičných koreňov s modernejším poňatím stoneru a výraznou gitarou, From Another Mother dynamickou explóziou math rocku a surových rytmov. Moshpity, ľudia spolu utekali dookola, tancovali, trepali a smiali sa, zatiaľ čo frontman behal s gitarou cez dav. A tento vibe ostal prítomný celú noc.
Mill Stage pridáva menšie a upcoming kapely, domáce aj zahraničné, snaží sa prepájať lokálnu hudobnú komunitu. Tento rok ho na sobotu kompletne prebral chorvátsky Festival Buke, ktorý obsadzuje ďalšie generácie chorvátskej alt a heavy scény, no nezabúda na veteránov - vystúpili záhrebskí 10KRE, Shell a Lord Drunkalot s Extrofrom, alebo Earth Tongues, ktorí sú naživo ešte lepší ako štúdiovo. Práve v sobotu bol v Záhrebe koncert krajne pravicovej skupiny Thompson, ktorá koncentrovala nacionalistov do metropoly na stotisícový koncert, veľa lokálov tak bolo rado, že sa mohlo schovať práve tu.
Bear Stone má dobrú predispozíciu stať sa pevným bodom nielen domácej festivalovej scény, keď stredné festivaly pre nedostatok financií miznú. Tento ročník ukázal, že je schopný zvládnuť aj väčší dopyt, bez zníženia kvality a s hravou dramaturgiou rozširujúcou žánrové vymedzenie stoneru o rozličné prevedenia kombinujúce tradičné s novým alebo elektronické s inštrumentálnym. Bear Stone funguje hlavne v rámci zachovania celistvosti a nerušenej pohody, bez sprievodného programu, posolstva či reflexie vlastného privilégia môcť nerušene vypnúť na takmer týždeň.
Máte již předplatné?Přihlásit se
Tento článek je zdarma. Pořiďte si předplatné a můžete číst všechny naše články.
Možnost kdykoliv zrušit
