Hermanova je interdisciplinárna umelkyňa a spoluzakladateľka elektropopového projektu Fiordmoss. Po rozpade kapely sa stala jej útočiskom hudba nemeckej mystičky Hildegardy von Bingen, ktorá jej podľa vlastných slov vyliečila vzťah k hudbe.
Petra Hermanova - Lapilli (42far, 2026)
web
Režisérka Paula Ďurinová natočila poetický film Lapilli, v ktorom cez metamorfózu krajiny vníma ľudskú pominuteľnosť a snaží sa vyrovnať so stratou starých rodičov. Statické meditatívne zábery na morskú hladinu, kamenné útesy, nerasty, jaskyne a púšte sú doplnené autorkiným monológom o prepájaní geofyzikálnych procesov s fragmentovou výpoveďou o osude blízkych a spomienkami na nich. Zvuk je vo filme dôležitým prvkom, okrem tečúcich prameňov či bublajúcich gejzírov a šumu syčiacej pary tvorí nemenej podstatnú časť atmosféry experimentálny minimalistický soundtrack Petry Hermanovej.
Hermanova je interdisciplinárna umelkyňa a spoluzakladateľka elektropopového projektu Fiordmoss. Po rozpade kapely sa stala jej útočiskom hudba nemeckej mystičky Hildegardy von Bingen, ktorá jej podľa vlastných slov vyliečila vzťah k hudbe. Pomalý návrat na scénu priniesol jednu z najzaujímavejších dosiek na domácej scéne v posledných rokoch, debut In Death‘s Eyes (2023).
Podobne ako režisérka si osobnou skúsenosťou straty blízkej osoby prešla aj umelkyňa, ktorá ju spracovávala počas práce na transcendentálnom dronovom albume, od vydania ktorého uplynuli už takmer tri roky. Mohutné organové vrstvy, sakrálne spevy a jemnosť autoharfy sa spojili do spirituálneho celku, ktorý odzrkadľuje krehkosť, bolesť a lásku počas priamej konfrontácie so smrťou rodinného príslušníka.
Štýlom sa Kvety prikláňajú skôr k scéne slovenských rapujúcich punkáčov, čím sa znateľne odlišujú od optimistickej povahy repertoáru s Val. Spev prirodzene preberá sama Laura Jašková a prostredníctvom neho sa zobrazuje v doposiaľ nepoznanej, silno introspektívnej polohe.
O nečekaném průniku světů skupin Dukla a Berlin Manson. Gaanz, prostě se kompletně vypařit.
Staples je známý tím, že každé jeho album zní jinak. Pro svoji první „nezávislou“ desku zvolil fúzi rocku a rapu, což dělá zvuk přístupnější i pro publikum mimo hiphopovou scénu.
Trelldom začínali jako ryze blackmetalový projekt, posledními dvěma alby se ale od klasické podoby žánru výrazně odchýlili. Volná jazzová jízda je pryč, nový materiál utíká mezi prsty a zároveň týrá neustálým tlakem.
Oba texty výrazně pracují s tělesností. Lidské křeslo je o řemeslníkovi, který vytvoří křeslo, v němž se může schovat a být lidem opravdu blízko. Hmyz vypráví příběh posedlosti, který vyústí až ve vraždu a zoufalou snahu uchovat podobu svého mrtvého objektu touhy.
Hnacím motorem Antunes je neutišitelná vášeň. Silence se neustále přelévá, mění tlak i měřítko a ponechává posluchače v prostoru, kde se věci stabilizují jen na okamžik, než se znovu vydají jiným směrem.