Tak daleko, tak blízko: Barbora Tomášková

Slovenská skladatelka a improvizátorka Barbora Tomášková si v poslední době získala publikum na festivalech Alternativa či MFDF Ji.hlava. Její performativní pohyb mezi violoncellem a řadou neobyčejných ozvučených objektů je suverénní, soustředěnost ústí do osobitého zvukového světa a její performance vyznívá jako ta nejpřirozenější věc na světě. V sobotu 26. srpna budete moci ochutnat z její tvorby na pátém ročníku festivalu experimentální hudby A Day of Sound, pořádaného Galerií středočeského kraje a kurátorovaného hudebním publicistou Pavlem Klusákem. Do té doby se můžete vydat na Barbořina oblíbená místa.

Co vidíš z okna?

Zatiaľ mám v živote šťastie na bývanie v blízkosti prírody. Karpatské duby a buky sa premenili na borovicu, borovica na pomarančovník a ten zas po niekoľkých rokoch na orech. Za orechom vidím dokonca kopce a po tom som túžila odjakživa. Chodím spať neskoro, často nad ránom, takže bývam na vtáctvo napálená, ale nakoniec im tie skoré ranné koncerty zakaždým odpúšťam – je to paráda!

Kam na snídani?

Keď som sama, najradšej raňajkujem v posteli. A niekedy sa stane, že je to rovno obed.

Oblíbená vycházková trasa?

Chôdzu obľubujem odmalička. Nedávno som sa presťahovala do Banskej Štiavnice a veľmi som sa tešila na to krásne prostredie, lesy, lúky, tajchy a cestičky, ktoré budem môcť objavovať. Je to ale zložitejšie, ako som si predstavovala. Venujem sa tvorbe experimentálnej a vážnej hudby, čím sa, žiaľ, neuživím a ako väčšina mojich kolegov skladateľov a hudobníkov učím. Síce ma táto práca baví, pracujem do neskorého večera, popri tom doobeda komponujem, a tak sa mi zatiaľ nepodarilo vytvoriť režim, v ktorom by som mala priestor na vychutnávanie voľného času. Do prírody sa mi podarí vyraziť len málokedy. Najradšej sa túlam piargskými lúkami. Dúfam, že sa mi podarí tento životný štýl časom napraviť.

V Bratislave sú to ešte karpatské a lužné lesy, dunajské ramená a centrum starého mesta.

Kde na kávu?

Kávu už nepijem, pila som ju iba niekoľko rokov, keď som žila v Portugalsku. Tam sa žijú netopierie životy, bez kávy tam neprežiješ. Káva sa popíja bežne aj o polnoci. Chodí sa spať nad ránom a spí sa celé dopoludnie, často aj popoludnie, no a ja som si tam úplne rozbila spánkový a vlastne akýkoľvek režim. Kvôli insomnii som potom kávu musela nahradiť bylinovými čajmi na spánok. Vlastne sa z toho spamätávam doteraz.

Kávu pijem len príležitostne, napríklad na lyžovačke – najradšej pod Chopkom, tú z detvianskej pražiarne. I tak prezradím niekoľko čarovných miest v Bratislave, hoci tam nečapujú kávu, ale pivo – Mark Twain pri Karloveskom ramene, Tyršák, Stará tržnica a bufet Obrátka na hrádzi za Rusovcami, tieto sú pre mňa TOP!

A na večeři?

Jedlá vrátane večere si riešim väčšinou doma, hlavne rýchlo, zdravo a jednoducho. Po večeri si ale rada vymýšľam bohatý program.

Na něco ostřejšího?

Tak to jednoznačne na indickú kuchyňu!

Oblíbený klub, kino, divadlo nebo kulturní podnik obecně?

Najčastejšie je to Nultý priestor A4, T3 - Kultúrny prostriedok, LOM, Fuga, koncertné sály Slovenského rozhlasu, Klarisiek, Kino Nostalgia, Lumiére, Štúdio 12. Mohlo by byť podobných miest u nás viac, ale som vďačná aj za tieto.

Kam se chodíš zašít?

Do noci, do hory, do jazera, do lesa, do kresla, do vĺn, do hojdacej siete v záhrade, do spacáku – ja sa vlastne najradšej zo všetkého zašívam, milujem, keď môžem nejaký čas nebyť a tiež objavovať, kde všade sa dá nebytie trénovať.

Kdyby ses měla přestěhovat, kde by to bylo?

Asi by tam nesmel chýbať oceán alebo more, hory a rozhodne by to bolo smerom na juh. Som skôr južanský typ, aj povahovo – pomalý, všade meškám, nekonečne odchádzam z domu, všetko odovzdávam doslova v posledných sekundách deadlinu, vrátane prihlášok na štúdium, záverečných diplomových prác, a aj keď nemám čas, mám pocit, že mám všetok čas vo vesmíre. Presne takí sú ľudia na juhu Európy. Som presvedčená, že by mne a aj môjmu okoliu bolo oveľa ľahšie v takejto krajine.

Ideální dopravní prostředek?

Bicykel a karavan. A lyže.