Vstupní prohlídka: Alapastel

Originalita v hodnotách, které lze sdílet prostřednictvím hudby? Takto duchovně se dívá na tvorbu slovenský skladatel Lukáš Bulko aka Alapastel. Jeho druhé, aktuální album Ceremony vyšlo pod značkou Lost Tribe Sound, která se soustředí na modern classical i experimentální elektroniku a právě tady instrumentální, bohatě orchestrální, téměř pětasedmdesátiminutová nahrávka krásně zapadá. Hudba jako meditace, cestování v mysli, šamanské obřady? Proč ne. Alapastel je velmi přemýšlivý autor.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

Dá sa povedať, že hudobný štýl je niečo, čo pozorujeme zvonka. Sú takí hudobníci, ktorí sa rozhodnú, že idú hrať nejaký štýl, a hrajú ho. U mňa to je skôr spôsob počutia. Vychádzam z toho, čo cítim, vnímam, prežívam a snažím sa to pretaviť do hudobného prejavu. Skôr by som teda povedal, že ten štýl hra mňa. Skrz tvorbu sa snažím vzdať úctu a ďalší zmysel veciam, na ktorých mi záleží, ako príroda, poznanie, vízia civilizácie, v ktorej je človek skutočne v kontakte so sebou samým a bytosťami okolo. Mám rád pokojne plynúcu, no komplikovanú hudbu, do ktorej sa dá doslova ponoriť a vykúpať vo zvukoch. Aby nás vzala na výpravu, počas ktorej sa prepojíme s hlbokými miestami v nás samých.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

Pracujem v oblasti osvety a vzdelávania pre región Slovenska v neziskovej organizácii Fairtrade Česko a Slovensko, ktorá je členom Fairtrade International. Práca ma prepája s postkoloniálnymi témami globalizovaného sveta, najmä ekologickými, ľudskými a pracovnými problémami pestovateľov kávy, kakaa, banánov. Krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

Co je nejhoršího na hraní v kapele?

Nie sme typická kapela. Komponovanie doteraz prebiehalo v samote, na koncertoch hrám s rôznymi ľuďmi podľa toho, ktorý album a ktoré skladby interpretujeme. Naživo teda hrám s ľuďmi, ktorí dočasne prichádzajú a odchádzajú. Určite sa s nimi nenudím, všetci boli a sú skvelí.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Fakt, že v 21.storočí žijeme vo svete, kde nedokážeme zabezpečiť, aby polka zemegule žila dôstojne, ma vie spoľahlivo rozhodiť. Patrí sem aj klimatická zmena, spoločenské pomery, nekompetentní politici, pseudodemokracia, vojna.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Eticky vypestované ceremoniálne kakao. V niektorých našich kruhoch sa teraz robia koncerty, kde je publikum zahrnuté formou rituálu a úplne to mení náboj podujatia. Ceremoniálne Kakao patrí k takým nápojom, ktoré majú potenciál stmeliť atmosféru medzi ľuďmi, jemne otvoriť vedomie počúvajúcich aj performujúcich. Teda pokiaľ sú oni sami na to naladení.

Takže hoci nemám na to jednoznačnú odpoveď a existuje veľa dobrých jedál a nápojov, odkazom je, že sa nám páčia koncerty, kde sa rozplýva hranica medzi publikom a hudobníkmi - tam sa deje skutočná mágia.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Mne na tvorbu stačí prakticky len počítač. Všetko, čo som zložil, sa udialo na ňom. Do hudby investujem najmä kúpou CD obľúbených projektov. Na živé hranie som si pred tromi rokmi kúpil nástroj Octrtack a nedávno ho doplnil modul Hologram - Microcosm.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?

Prvé slová, ktoré mi napadajú, sú prechodový rituál, medzipriestor veľkých príbehov a paradigiem, civilizačná križovatka, pôrod, skúška dospelosti. Myslím, že stojíme pred otázkou, či vieme žiť ako svetová komunita bez ukazovania prstom na vinníkov za věci, ktoré sa dejú, a dokážeme sa spojiť s cieľom čeliť problémom a výzvam spoločne. Či dokážeme spoločne vytvoriť systém, ktorý bude slúžiť všetkým. Potrebujeme otvárať priestor pre svet, kde individuálny rozvoj a talenty každého jedného človeka nebudú používané na egoistické ciele a sebaobohacovanie, ale na prirodzenú službu všetkým, pretože naše individuálne šťastie je závislé od šťastia všetkých ľudí na Zemi.