


Backstage: Rozka Hájková (Povaleč)
Letošní program propojí barokní inspiraci se současnými tématy - rozhovor.


Jejich koncerty jsou představením, často obohaceným o prvky stand-upu, a ani následující rozhovor rozhodně nepostrádá vtip.
Blázni z Nitry, co hrají antipunk a říkají o sobě, že jsou „total dyi“ kapela, která šíří lásku v rozpolcené společnosti. Marhule si všechno dělají sami, od hudby po vizuály, které jsou nedílnou součástí jejich tvorby. Klíčová jsou pro ně témata jako ekologie, sociální vyloučení, protiválečný postoj nebo podpora LGBTI komunity. Jejich koncerty jsou představením, často obohaceným o prvky stand-upu, a ani následující rozhovor rozhodně nepostrádá vtip.
Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Bilbo: Nedostatok talentu.
Ondro: Vždy som mal rád rock, som na ňom aj tak trochu vychovaný. Dlho som ale nehral v rockovej kapele a toto odreagovanie na koncertoch mi chýbalo. Býval som rockový basgitarista, o čo sme sa pokúsili na začiatku aj v Marhuliach, ale nefungovalo to. Tak som sa začal zdokonaľovať na elektrickej gitare a vymenili sme si s Bilbom úlohu.
Raivo: (mlčí, hlava sklonená)
Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
Bilbo: Neživím sa, ale bavím sa dobre. Ale keď ma baví, tak sa tým neživím, a akonáhle sa živím, tak ma to nebaví, a teraz mám tak veci, aby ma bavilo hlavne, preto sa živím len trochu. Musí sa to ale týkať kreativity. A robím ešte v hudobnom klube, najlepší klub v Bratislave, volá sa Pink Whale, je to loď.
Ondro: Hlavne hudbou. Učím na gitaru v súkromnej základnej umeleckej škole, som zvukár, toto sú moje najčastejšie práce. Mimo toho sú aj občasne platené koníčky ako elektrotechnika, horská cyklistika, údržba a repasovanie počítačov, návrh, realizácia a správa malých počítačových sietí.
Raivo: (mlčí)
Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?
Bilbo: Na hraní bez kapely je najhoršie, že keď sa niečo stane, je to moja vina.
Ondro: Na hraní v našej kapele je najhoršie, keď je každý v kapele rôzne spoločensky nastavený, resp. má inak nabitú sociálnu batériu. To sa najčastejšie prejavuje po koncerte, kedy jeden chce ísť preč čím skôr a má veci naložené v aute desať minút po konci, druhý síce hovorí, že už ideme, ale ešte hodinu sa s niekým rozpráva, a tretí sa kamsi stratil. Občas sa nám stane, že máme v tomto rovnaké chute, ale je to veľmi výnimočné.
Raivo: (snaží sa prehovoriť, má priesvitnou lepiacou páskou prelepené ústa a zviazané ruky za chrbtom)
Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
Bilbo: Čokoľvek, mám veľmi reaktívny typ pozornosti a aj počas písania tohto mám v jednej ruke motyku, na hlave chobotnicu a pozerám televízor a občas si musím pripomenúť, že čo tu vlastne robím? Už som trikrát zaklapol komp a preinštaloval Windows aj Android a som ešte len na štvrtej otázke... Aký je toto magazín?
Ondro: Publikum na koncertoch, keď je utrhnuté z reťaze, čo ale väčšinou vítam - pokiaľ mi pankáči nepadajú na pedalboard následkom pogovania a/alebo nelieta pivo vzduchom na techniku a nástroje. Okrem toho hlad, ale aj priveľa jedla v bruchu, a Bilbove nové a nové hlášky pri jeho standupoch medzi skladbami.
Raivo: (mlčí, s vydesením pozoruje okolie tmavej miestnosti)
Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
Bilbo: My chodíme na koncerty už najedení z benzínky. Inak som abstinent, čiže mi stačí voda a skromná teriyaki poké miska, keby sa dalo.
Ondro: Náš backstage je najčastejšie auto, na ktorom sme prišli, takže bageta a magnéziová „modrá voda“ z benzínky.
Raivo: (mlčí, spoza lepiacej pásky mu začínajú tiecť sliny, asi chce vodu)
Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
Bilbo: Za basgitaru, ktorú mi už dvakrát ukradli.
Ondro: Milujem dobrý zvuk a som zanietený zvukár, preto najviac míňam za zvukovú techniku na všetky možné spôsoby. Čas najviac topím v technických a rytmických cvičeniach, ale nie je to veľmi cítiť.
Raivo: (mlčí, slzy v očiach, na čele mu naviera žila)
Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?
Bilbo: Koľko viet? Tri? Ach jaj.
Ondro: Prvé, čo mi pri tejto otázke napadá, sú vulgarizmy. Ale skúsim teda umiernene a slušne... Je nám až príliš dobre a aj tak chceme stále viac. Každý premýšľa, aké má práva, no úplne zabúda, že k nim patria aj povinnosti. Po nás potopa.
Raivo: (tlmený krik spoza pásky, razom ju zubami roztrhne, krik) Vittu! Perkele! Aprikoosit!



Letošní program propojí barokní inspiraci se současnými tématy - rozhovor.



Jak zní hudební mapa Babau? Italské duo vybralo skladby, které pomáhají pochopit jejich originální vesmír.



Osobní highlights, nezapomenutelné koncerty i momenty, které letos utvářely atmosféru Trenčína.



The Cure to zvládli. Na main stagi jsou doma dekády, zahrát po dojáku trnavského grófa ale stejně nebylo jen tak. „Wednesday break my heart,“ vskutku. Hned v několika směrech.



Nová scéna, změny v areálu i láska k nezávislé kultuře. Programový ředitel zve do zákulisí Boskovic.



Přepsaná pravidla elektroniky v živém provedení žhavého korejského jména. Na Colours of Ostrava!
Vyberte důvod nahlášení a dopište zprávu pro moderátory.