Vstupní prohlídka: Minoq

Loni v létě jsme narazili na osobitý cover skladby Piggy od Nine Inch Nails. Nahlédnout značku Minoq, za níž stojí slovenský producent Miňo Holík, nebylo jednoduché, ale jeho EP Still Here za trochu úsilí stálo. Vyšlo před pár dny a všechno na něm si Minoq udělal sám, od produkce po mix i master. „Moja tvorba sa zameriava viac na temnejšiu a agresívnejšiu časť hudby, s nádychom experimentovania, s čím chcem pokračovať aj do budúcna,“ říká a dává nám pár dalších vodítek ke své identitě.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

I keď sa ako poslucháč snažím byť hudbe otvorený tak veľmi, ako to len ide, vždy som viac inklinoval k tvrdšej a agresívnej tvorbe. Či už to boli začiatky s punkrockom cez pritvrdenie a ponorenie sa do tvrdého metalu až po teraz, kedy som síce stále schopný si vypočuť prakticky všetko. Momentálne si najviac užívam veci v rámci noise rocku, industriálu a atmosféricky im podobným.

Ak by som mal menovať konkrétne, zlomový bod rozhodne nastal po zoznámení sa s tvorbou Trenta Reznora, a to či už v podobe Nine Inch Nails alebo jeho filmovej práce. Toto neprebehlo vlastne až tak dávno, no za každým ho spomínam v kontexte vlastného kreatívneho prebudenia v rámci hudby, za ktoré patri Reznorovi všetok kredit. Nejde iba o to, akému žánru sa venuje, inšpiroval ma hlavne prístupom k tvorbe a jeho procesu. Aby to nezostalo iba pri jednom mene v rámci inšpirácií, za zmienku stoja aj mená ako Chino Moreno, Alexis S.F. Marshall, skupina Health a niekoľko ďalších.

Vo väčšine prípadov pri písaní hudby vychádzam z atmosféry zvuku, jeho farby a zasadenia, pri ktorom sa nemusí vyslovene začať stavať na základoch nejakej melódie, riffu alebo groovu. Kreatívny proces sa pre mňa stal veľmi emočnou a intímnou záležitosťou, vyžadujúcou správny čas a náladu.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

V podstate ma živí zábavný priemysel, biznis okolo virtuálnej reality. Posledný rok bol ale pracovne náročný, takže popri živobytí a tvorby debutového EP mi už veľa voľného času nezostalo. Keď na neho dôjde, rád si pozriem dobrý film a stále sa považujem aj za hráča, i keď jediná hra, ktorú som minulý rok rozohral a stihol aj dohrať, bola Half-Life: Alyx.

Co je nejhoršího na hraní bez kapely?

V mojom prípade, čiže v prípade, kedy som na všetko sám, je najhoršia vec zároveň aj tá najlepšia. Niesť na svojich pleciach všetku kreatívnu a produkčnú záťaž nie je jednoduché, no zároveň je to také, ako si poviem. Celý proces tvorby je bez výrazného kompromisu, nemusím sa na nikoho spoliehať a skutočne závisí čisto na mne. To sa týka aj nahrávania, keďže celé EP vzniklo u mňa v provizórnom domácom štúdiu, ktoré mám v pláne do budúcna rozšíriť a zbaviť ho prívlastku "provizórne". Každopádne, tento stav, kedy som na to úplne sám, nie je nejakou mojou výsadou. Prakticky mi to tak len vyšlo, keďže som stále len na začiatku cesty, a asi som si musel sám pred sebou dokázať, či mám vôbec na to, vyprodukovať niečo, s čím budem spokojný a zároveň to dostať medzi ľudí. Teraz po vydaní EP sa môže situácia zmeniť. Uvidíme...

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Čiastočne stres alebo pocit neistoty. V rámci spevu disponujem ešte stále pomerne limitovaným sebavedomím, čiže sa objavujú pocity diskomfortu, no pracujem na tom a zlepšujem to.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Keď už príde na to, že dostanem v budúcnosti to privilégium si určiť požiadavky do rideru, určite nebudem nijako náročný a okrem neperlivej vody, piva a dobrej nálady ma nič iné asi ani nenapadá. Ak by som si tam mal vyžiadať moje obľúbené jedlá, bojím sa, že okrem toho hudobného koncertu ma zastihne aj ten črevný.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Už som spomínal štúdio, takže vybavenie v rámci neho – v tomto smere bude ešte výrazná investícia. Inak sú to také bežné veci pre producenta ako software a pluginy. Ako poslucháč ešte stále zbieram aj fyzické nosiče a nemôže chýbať ani merch mojich obľúbencov, ktorý mi síce pomalý, ale isto zapĺňa celý môj šatník.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?

Svet tvoria ľudia. Niektorí sa snažia ho robiť lepším miestom, niektorí nie. Tí prví nie sú tak veľkí egocentrici.