Vstupní prohlídka: Ničiteľ

Okrem koncertov v dobrej spoločnosti doma aj v zahraničí, v Poľsku, Maďarsku a Českej republike, kapela Ničiteľ posledné dva roky strávila prácou na novom materiáli pre ďalší album, pričom v pláne je ešte jeden rok tvorivých príprav. Začiatkom roka 2026 chce skupina vziať nové piesne do štúdia s tým, že album vyjde koncom toho roka. Čerstvou posilou je speváčka Tamara.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

Tomáš: K temnejším náladám a k akvitizmu v hudbe som sa dostal vďaka mojej širšej rodine, DIY hardcore punk komunite na Slovensku. Koncerty pod taktovkou Janky a Mareka Marchinovcov v Semafór klube II v Spišskej Novej Vsi pred 15 rokmi boli mojou vstupnou bránou.

Tamara: Vždy som mala rada inakosť a experimentovanie.

Martin: Nič zvláštne.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

Tomáš: Čas mimo kapely trávim v pohodovej práci, pri ktorej nemám problém s pondelkami, a s mojou rodinou, manželkou a dvoma dcérami.

Tamara: U mňa to je z každého rožku trošku. Po vysokej škole momentálne pracujem v Textilnom centre. Popri tom píšem básne, maľujem, tvorím inštalácie a sadím ovocné stromy.

Martin: Ja sa mimo kapely venujem maľbe. Žiaľ ma to neživí a tak musím pracovať ako sklenár, čo je celkom ok. Aktuálne sa zaoberám abstrakciou, či v maľbe, tak v soche a živote.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?

Tomáš: S Martinom hráme spolu už od základnej školy, to je dokopy 24 rokov. Basa potrebuje svoje bicie, bez toho to nie je ono. A spev to následne skvelo okorení. Kapela je vždy viac než súčet jej členov a tie dôležité a hodnotné príbehy sa častokrát dejú mimo pohľadu fanúšikov. Ide o priateľstvo, dôveru, niekedy aj prekonávanie prekážok. Ide o silné puto za hranicou hudby.

Tamara: Ja mám zatiaľ skúsenosti hrať len bez kapely, a to je nič moc. Teším sa na obdobie, čo ma čaká.

Martin: Neviem, aké je to bez kapely. Nemám ani priestor, kde skúšať sám.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Tomáš: Ľudská hlúposť. Aby som sa v dnešnej dobe mohol sústrediť na to podstatné v mojom živote, dávkujem si správy o stave našej republiky vždy s odstupom niekoľkých dní, aby som to následne vedel ako tak spracovať.

Tamara: Extrémne dezinformácie a ľahostajnosť, ale najviac asi maskulínni ľudia, ktorí si musia dokazovať svoju dominanciu vždy a všade.

Martin: Zvukové hračky mojich detí a ich pohodené ponožky kdekoľvek na podlahe. Správy už radšej nesledujem.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Tomáš: Nemám konkrétnu preferenciu jedla. Nech je to bez mäsa a pripravené s láskou. Za posledné roky, čo hráme, sa táto požiadavka skoro vždy naplnila. V tejto súvislosti by som chcel ešte vyzdvihnúť neuveriteľnú ponuku jedla pre kapely, o ktorú sa postaral organizačný kolektív Hlubina z Olomouca v rámci nášho koncertu na SF Mini. Klobúk dole a ďakujeme.

Tamara: Jedlo bez mäsa a pivko neodmietnem nikdy. Ale uvidím, čo všetko ma v útrobách backstagu čaká.

Martin: No ja si dám veľmi rád pivko a v jedle nie som vyberavý.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Tomáš: Som vášnivý zberateľ vinylových platní. Taktiež veľmi rád navštevujem koncerty. Vypichol by som Godspeed You Black Emperor! v Bratislave, kde sme vzali už aj našu staršiu 6-ročnú dcéru.

Tamara: Najviac asi za tričká a vinylové platne.

Jak bys charakterizoval/a současný svět ve třech větách?

Tomáš: Pomôžem si textom jednej z nových skladieb Ničiteľa, ktorá vyjde na budúcom albume, budú to ale štyri vety. „Odvracia pohľad od horiacich lesov./

Čo má byť jasné, je pre nás hmlisté./ Tvárou v tvár skaze víťazí sebaklam./ Krvavé ruky nám zdajú sa čisté.

Tamara: Rýchly život. Podliahnutie systému. Jednotvárnosť bytia.