Vstupní prohlídka: Wayd

Slovenská kapela Wayd z Prešova, hrající technický a experimentální death/thrash metal s jazzovými prvky, vydala začátkem listopadu páté album nazvané Reinvent. Po delší odmlce a více než třech dekádách na scéně si drží ojedinělou pozici na česko-slovenské scéně, recenzi jejich nahrávky najdete v dalším Full Moonu.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

Richard: Jedna z prvých inšpirácií bola otcova gitara v našom byte, potom veľmi krátke vlny a relácia Větrník a napokon ulica a kamaráti. Následne som objavil kapely ako Sepultura, Death, Dismember, Slayer a bolo to jasné.

Drahoš: Energia v muzike začiatkom 90-tych rokov, zaujímavé kapely a kríženie štýlov, ktoré vtedy prebiehalo.

Milan: Láska k metalovej hudbe a netradičným postupom.

Peter: Hudobný život, ale hlavne Nórsko.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

Richard: Bavím sa premietaním filmov v kine Pocity a organizáciou filmového festivalu Pocity.

Drahoš: Pracujem s elektronikou a zabávam sa okolo rodiny a bežných starostí plus sem tam nejaký šport.

Milan: Pracujem ako skladník s nábytkom.

Peter: Oddychom po práci vo veľkoobchode a synátorovými krúžky, hlavne hokejom.

Co je nejhoršího na hraní v kapele?

Richard: Hm, asi najhoršie je, ak chýba nejaký člen a výsledok nie je úplný. Niekedy je bolestivý aj proces písania skladby, resp. zhmotnenie predstavy do nadšeného konca a finálnej podoby.

Drahoš: Najhoršie sú nedorozumenia, komplikácie a nezhody v kapele. Najlepšie, keď sa vydarí dobrá skladba alebo koncert. Keď hráš sám, chýba interakcia a nemá to potrebnú šťavu.

Milan: Keď nie je čas si zahrať.

Peter: Najhoršie? Tam sú aj nejaké negatíva?

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Richard: Ak nefunguje správne rytmika, ale aj keď zrazu nefunguje nástrojovka alebo neladí gitara. Som ale človek, ktorého len tak niečo nerozhodí, musí to byť už za hranou, ako sa zvykne hovoriť.

Drahoš: Keď mi niekto skočí do myšlienky.

Milan: Ženy a neprimeraní ľudia.

Peter: Ani nie pozornosť, ale pokoj, a to je nekonečná ľudská hlúposť. To sa človek až zastaví a pozerá na to ako na tragickú autonehodu.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Richard: Voda a niečo sladké na energiu je postačujúce. Pochádzame z relatívne chudobných pomerov a zároveň hráme okrajový žáner, čo ma za následok zvyčajne dosť skromné koncertné zázemie.

Drahoš: Určite nejaké pivko na doplnenie živín by nemalo chýbať.

Milan: Jedlo byť nemusí, pivo áno.

Peter: Jedlo. Ale zažil som kdesi kopec rezňov, z ktorých si basák, ešte z predošlej kapely, spravil klasický sendvič, chlieb + rezeň + chlieb, ale vylepšený, rezeň + rezeň + rezeň. Keďže ja pivo nepijem, tak stačí voda, prípadne džúsik. Aj tak väčšinou šoférujem, tak čo iné ostáva.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Richard: Návšteva koncertov niečo stojí, taktiež struny, gitara, aparatúra a celkové vybavenie skúšobne. V neposlednom rade, ak nie si v kapele, ktorá má kontrakt s väčším vydavateľstvom, tak je potrebné počítať s nákladmi na nahrávacie štúdio, výrobu nosičov, propagáciu albumov a podobne.

Drahoš: Sem tam si kúpim nejaké CD, pozriem fajn hudobný dokument, niečo si prečítam alebo zájdem na koncert.

Milan: Okrem investovania do vlastných hudobných nástrojov, ich prevádzky a skúšobne, sú to už len návštevy koncertov.

Peter: Nikdy nie je dosť činelov na to, aby bolo dosť činelov.

Jak bys charakterizoval/a současný svět ve třech větách?

Richard: Z môjho uhla pohľadu je súčasný svet veľmi krutý, keď na jednej strane je relatívny blahobyt a zároveň v častiach sveta hladomor. No a vnímam aj omnoho rýchlejší a preinformovaný spôsob prežívania. Ale aby to nepôsobilo veľmi negatívne, tak súčasnosť ponúka, ak si sa narodil napr. v Československu, veľmi veľa možností a dostupnosť pre tvorenie hudby a to je paráda.

Drahoš: Svet sa nebezpečne polarizuje. Sociálne platformy tomu parádne prispievajú. Hudba to tu všetko drží pokope.

Milan: Desperate living condition.

Peter: Jeden obrovský retardovaný bordeľ. Na jednej strane máme aj veci, ktoré fungujú, na strane máme hranice, ktoré nás delia, náboženstvá gumovaním mladých mozgov odoberajú z ľudských zdrojov a ľudia pri moci sa hašteria o prírodné zdroje, akoby im patrili. Ešteže máme tie rezne…