Zbastardení potomkovia black metalu III. – Gnaw Their Tongues

Pri ďalšom putovaní za bizarnými príšerkami z podsvetia black metalu sa prvýkrát vydáme na starý dobrý kontinent a predstavíme si vskutku neobyčajné indivíduum venujúce sa kurióznemu kríženiu žánrov ako industrial, noise a drone. Ďalším experimentátorom na poli nevšedného black metalu je maestro Maurice De Jong.

Gnaw Their Tongues, nápad, ktorý sa zrodil v plodnej mysli (aj keď adjektívum „chorý“ by bolo omnoho výstižnejšie) Holanďana Maurice De Jonga, v čiernom podzemí známeho skôr pod pseudonymom Mories. Mories je správny blackmetalový pracant a okrem Gnaw Their Tongues, svojho „domáceho“ projektu, pôsobí ešte v dvoch zaujímavých kapelách Aderlating a De Magia Veterum (to len na okraj). Čo však určite stojí za zmienku, je, že Mories si všetku svoju hudbu nahráva a produkuje sám a taktiež sa stará o nanajvýš pôsobivú vizuálnu stránku, ba aj finálnu propagáciu svojich nahrávok. Veru, DIY prístup v jeho najrýdzejšej forme.

Hudobná stránka Gnaw Their Tongues je ponímaná ako „bezhraničná, po tematickej stránke mysliaca do hĺbky“, aspoň tak ju opisuje Mories. Principál chápe black metal ako hudbu pocitovú, pričom tu samozrejme nehovoríme len o pocitoch príjemných, pretože Gnaw Their Tongues sa v zásade zaoberá všetkým „skazeným, hnusným a prehnitým na ľudskej náture, prostredí a spôsobe, akým spolu osoby zaobchádzajú“. To sú slová, ktoré použil Mories, keď chcel vyzdvihnúť atmosféru a ideovú náplň svojho projektu. Zostáva len súhlasiť. Prečo? Pri posluchu Gnaw Their Tongues vás opantá temná, takmer hororová atmosféra, industriálne dunenie rytmiky a mohutný droooone zvuk basgitary. Tieto elementy vás doslova vtiahnu doprostred diania skladieb. Mories je maximalista a v kompozíciách to dá poslucháčovi patrične pocítiť: „Zvyčajne to so všetkým preháňam. Keď chcem mať v skladbe štyri basové linky, nahrám ich rovno päť...“ Zvuk nahrávok Gnaw Their Tongues je masívny a nekompromisný. (Aj keď výnimka mnohokrát potvrdzuje pravidlo.)

Mories má v obľube koncepčné albumy. Takým je aj jeho opus magnum L'Arrivee De la Terne Mort Triomphante. Je to nahrávka o zániku, nahrávka introspektívna a zahľadená do seba. Úvodná, titulná skladba sa okolo vás pomaly ovíja a primitívnym rytmom priemyselného bucharu vás po chvíli zhypnotizuje. Postupne sa pridáva zverský ryk, nepriepustná stena noise, ale aj pôsobivé orchestrálne melódie, ktoré vytvárajú k všetkému tomu bordelu nádherný kontrast. Keď sa zdá, že navrstviť väčšie množstvo nehomogénnych zvukov už nie je možné, prichádza pokojná ambientná pasáž. Piano, husle a industriálny spodok... Opäť sa pridávajú „hlukové“ vsuvky a škrípavý drone, aby vzápätí stíchli a dali priestor chorálu a klavíru. Všetko je stupňované ad absurdum a bombastický koniec na seba nenechá dlho čakať. Skon vo všetkej svojej vznešenosti!

Moriesova hudba nepostráda malebné pasáže a melódie a čím hlbšie sa budete ponárať do zvukovej koláže, tým vám budú viac udierať do očí. Takmer soundtracková atmosféra sa tu miesi s ozvenami vážnej hudby, industriálneho metalu a disharmonických pasáží. U Gnaw Their Tongues jednoducho nájdete zložky, ktoré by ste si pokope vedeli predstaviť len ťažko, a predsa vytvárajú kompaktný a perfektne fungujúci celok. Je úplne jedno, či sa Mories pokúsi o kakofonický post-blackový výplach s lámaným rytmom a dramatickým stupňovaním na záver alebo o kľudné a až pateticky dojímavé ambientné intermezzo, vždy mu to vyjde.

Áno, hudba Gnaw Their Tongues je nekompromisná a neprístupná, ale zároveň vás na nej neustále niečo láka, až nakoniec jej kúzlu podľahnete a podvolíte sa jej. Je to pravý odraz pochmúrnej duše ťažkomyseľného sociopata. Na jednej strane vás fascinuje jej bezbrehá nevyspytateľnosť a podivné vyznenie. Na strane druhej sa vám hnusí a neviete sa s ňou stotožniť, ale aj tak s radosťou a údivom načúvate. To je údel a daň, ktoré vždy podstúpite pri vstrebávaní diel Maurice De Jonga.