Bolesť a radosť (Cassandra Jenkins)

Newyorčanka Cassandra Jenkins sa na hudobnú dráhu vydala už v dvanástich rokoch. Začala hrať na gitare v kapele svojich rodičov počas ich turné po výletných lodiach a rôznych folkových festivaloch. Po vyletení z rodičovského hniezda pokračovala vo viacerých ďalších kapelách, azda najviac sa dostala do povedomia fanúšikov ako doprovodná basáčka kapely Eleanor Friedberger. Hrať v kapele druhé husle jej nebolo súdené, jej talent a snaha o vlastné vyjadrenie boli natoľko silné, že ďalšia kariéra a hudobný prejav zostal už pod vlastnou taktovkou.

V 2013 vydáva eponymné EP. O ďalšie štyri roky debutuje kritikou veľmi pozitívne hodnoteným albumom Play Till You Win, na ktorom sa jej podarilo vytvoriť pozoruhodnú atmosféru sedemdesiatych rokov. Okrem zaujímavého hudobného prejavu na svojom debute zaujal aj fakt, že výsledná nahrávka bola mixovaná na štyridsaťročnom pulte.

Na An Overview on Phenomenal Nature bolo treba čakať štyri roky. K nahrávaniu si prizvala multi-inštrumentalistu a producenta Josha Kaufmana, spolu s ním sa v jeho vlastnom štúdiu vystriedalo ďalších dvanásť hudobníkov, vrátane Cassandri. Ich početnosť však nijak neubrala na intimite a kráse celej nahrávky. Kompletné nahranie trvalo len týždeň, výsledok obsahuje sedem veľmi intímnych, takmer meditatívnych piesní. Všetko z pera brooklynskej rodáčky.

Vydaniu predchádzalo ťažké obdobie, ktorým si pesničkárka prechádzala. Osobnostná kríza a najmä veľká rana v podobe straty blízkeho človeka, leadera kapely Purple Mountains Davida Bermana. Ten mal naplánované comebackové turné, ale deň pred jeho začiatkom spáchal samovraždu. Všetky koncerty padli a Jenkins upadla do depresie. Táto trauma nezostala na nahrávke nepovšimnutá, veľmi výrazne sa nesie skladbami Michelangelo a Ambiguous Norway. V týchto akoby spomienkach na Bermana hľadá cestu v nových podmienkach, v ktorých sa ocitá. Učí sa znova žiť a fungovať bez toho, čo už navždy stratila. Svoj život prirovnáva ku psovi, ktorý stratil jednu nohu a učí sa znova chodiť. Spieva o tom hneď v úvodných taktoch, akoby sa spod záťaže straty chcela vyslobodiť čo najskôr: „I´m a three legged dog working with what i got / and a part of me will always be looking for what i lost.“

Nedá sa však povedať, že sa vďaka týmto songom ponoríme do ponurej atmosféry smútku, to vôbec. Cassandra to kompenzuje piesňami, ktorých témy tvoria jej obľúbené činnosti ako cestovanie, náhodné stretávanie ľudí, časté diskusie s nimi alebo pozorovanie vtákov a pobyt v prírode. O tomto vie autorka rozprávať veľmi košato a dlho, sú ústredím jej života. Jej hlas sa ticho nesie vzduchom, pokojne si ju možno predstaviť sediacu na lesnej čistinke alebo v tichom rannom parku, čo určite aj často robieva.

An Overview on Phenomenal Nature sa nepočúva ľahko. Autorka sa svojimi spoveďami odhaľuje tak veľmi, že človek sa až hanbí tej blízkosti. Jej tichučký hlas je drásavo naliehavý, ozveny saxofónu vyvolávajú pocit rezonancie bolestnej straty, ale aj volanie do sveta, že bude lepšie. Cítiť v ňom, okrem smútku za zmiznutým, aj nádej, ktorú silné osobnosti pred sebou vždy vidia.