Peter Forgáč | Články / Reporty | 29.06.2017
Foo Fighters sa vrátili do Prahy po piatich rokoch. Kapelu, ktorá hrá štvrť storočie, treba vidieť, než sa z nej stane sračka. Utorkový večer utvrdil v tom, že u Foo Fighters to zatiaľ nehrozí, čo rozhodne nebýva pravidlom.
Predkapelou boli "drevorubači" Red Fang. Na týchto chlapíkov som sa špeciálne tešil, a to hlavne po tom, čo som ich zažil pred dvoma rokmi na Mighty Sounds. Lepšie povedané, tešil som sa na nich o týždeň skôr, keď mali hrať vlastný koncert v Prahe, ktorý zrušili práve kvôli turné s Foo Fighters. Naskytla sa tak možnosť vidieť dve vynikajúce kapely. Red Fang začali o pol hodinu skôr, než bolo pôvodne avizované, takže som videl tretinu setu a počul polovicu spevu, keďže zvuk bol podpriemerný, ale aspoň som si zabliakal Prehistoric Dog. Bol som asi medzi tridsiatimi percentami publika, ktoré ich reálne ocenili.
Foo Fighters sa však už s ničím nemaznali a vychrlili dva a pol hodinový set, počas ktorého sa človek ani raz nenudil. Zvuk sa citeľne zlepšil a zazneli skladby z celej diskografie, čo bolo veľké pozitívum. Ako prvá prišla na rad klasika Times Like These, následne sa zrýchlilo tempo skladbami All My Life, Pretender. Obligátna predstavovačka kapely obsahovala dobré intermezzo od Ozzyho, Pink Floyd a Alice Coopera. Na klasickú koncertnú My Hero už museli spievať všetci, natiahnutá a pomaly vygradovaná Skin and Bones prišla v polovici. Tu sa predviedol nový člen Rami Jeffee na harmonike. Celá kapela na pódiu fungovala výnikajúco, a to aj s novým klávesákom. Grohl neustále prekladal songy klasickými hláškami, no u neho to pôsobí prirodzene a uveriteľne a je jedno či vidíte Foo Fighters prvýkrát alebo desiaty. Zaujímavosťou bol basák Nate Mendel, zvečnený na bicích v prevleku starca z nového klipu Run.
Nasledovali rýchle songy z Wasting Light, čo predstavovalo dobrú prácu s dynamikou koncertu. Pri klasickej "štadiónovke" Wheels osvetlilo publikum celú arénu telefónmi. Prekvapením bol Jazz Coleman z legendárnych Killing Joke, ktorý sa nečakane objavil na pódiu pri covery Requiem. Na koniec sme dočkali najväčších hitov, Best of You a Everlong, ten už len v štúdiovej verzii, ako to v posledných rokoch býva. Na konci nebolo žiadne naťahovanie alebo odchody z pódia, to už Grohl & spol. robiť nemusia.
Foo Fighters. predviedli skvelú a poctivú rockovú show. A práve v tom spočíva ich sila aj po tak dlhom čase. Od výbornej práce s publikom, živelnosti na pódiu až po nabitý setlist. Nič menej, nič viac.
Foo Fighters (us) + Red Fang (us)
27. 6. 2017 O2 arena, Praha
foto © su
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.