Články / Reporty

Sziget 2018, ďeň štvrtý: Britská invázia

Sziget 2018, ďeň štvrtý: Britská invázia

Daša Vasiľová | Články / Reporty | 12.08.2018

Prvý vypredaný deň Szigetu som začala zľahka pri rakúskom Lea Santee, ktorých nevtieravý electro pop s medovým hlasom mladej speváčky veselo poskakujúcej po pódiu a silnými bicími tvoril perfektnú kulisu k poobednému chillu.

Nasledujúce hodiny sa niesli v réžii britských projektov, počínajúc pesničkárkou Lianne La Havas. Keď pri úvodnej fotke publika so širokým úsmevom ukázala svoj iPhone v Hello Kitty šate, jeden by nečakal, že už o pár sekúnd predvedie silný vyzretý hlas vlastný pre staršie ročníky. Skromne a nesmierne vďačne pôsobiaca La Havas, ktorá vo svojich prehovoroch zmienila, že sa tam musela ocitnúť náhodou, na veľké pódium patrila zaslúžene. Celé vystúpenie okrem nápaditých textov oživovala aj speváčkina bezprostrednosť, keď drobné problémy ako zabudnutie textu alebo „my boob is falling out” zvládla s nadhľadom a humorom.

Oproti tohtoročnej Pohode, kde bol koncert Everything Everything obecenstvom pomerne ignorovaný, túto sobotu bol scenár opačný a kapela to poslucháčom vďačne odplatila. Spevák Jonathan Higgs predstavoval energiu samu o sebe a dokázal ju neuveriteľným spôsobom preniesť na publikum, ktoré s ním odspievalo väčšinu koncertu. Teda až na pár vyšších tónov…

fotogalerie z příslušného festivalového dne zde

Bastille boli oproti minulým skúsenostiam naopak sklamaním, ktoré nezachránilo ani perfektné osvetlenie pódia a komunikácia s publikom. Predtým počúvateľný pop rock pripomínal skôr rýchlopečené diskotékové hity. Príjemnú zmenu predstavovalo mysticky poňaté vystúpenie Fink, hoci komornú atmosféru sa vo veľkom stane nepodarilo docieliť ani premysleným osvetlením. V dyme zahalená kapela, v ktorej tentokrát figurovali dvaja bubeníci, podala vycibrený výkon inklinujúci skôr k rockovému zneniu s vplyvom eletroniky než k folku. K menším rozptylom a komunikácii sa charizmatický frontman uchýlil len párkrát počas mnohých gitarových prechodov.

Cesta medzi stageami kvôli nedostatku narazených pivných sudov pripomínala mínové pole tvorené prázdnymi plechovkami a spoty k ochrane životného prostredia na obrazovkách nemali zjavne veľký dosah.

Pilná príprava na prvé szigetovské vystúpenie sa Mumford & Sons vyplatila a znamenala zatiaľ headlinerský vrchol. Koncert odštartovali vo veľkom štýle, keď celá kapela začala na predĺženej stagi medzi divákmi a zaradila známe songy, ktoré roztancovali dav. Svižne meniace rozostavenie, prebiehavanie k obecenstvu a konfety udržiavali do poslednej sekundy vo vare ako dav, tak kapelu, čo bolo prídavnou hodnotou k fantastickému hudobnému výkonu a sympatickému prejavu.

Sobotné ochladenie bolo na záver dňa doprevádzané severským vánkom Aurory. Éterická víla mala oproti predošlým koncertom, ktorých bolo v okolí v poslednej dobe neúrekom, upravený setlist. Úvodné piesne tvorili monotónnejší reťazec a v prejave chýbala citlivosť vháňajúca slzy do očí, ktorej svedkom som mohla byť len pred pár týždňami. Aj keď spočiatku pôsobila o niečo neosobnejšie, chýbajúca energia bola v druhej polovici navrátená, no kvôli zlej akustike hlasový prejav nedokázal úplne vyniknúť.

Info

Sziget 2018
8. – 15. 8. 2018, Budapešť, Maďarsko

foto: Tomáš Valda

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Příchod smutného Ježíše (Nick Murphy)

redakce 14.10.2019

Murphyho repertoár překypuje zajímavými hudebními řešeními a výpravami do různých hudebních žánrů, ale tentokrát mu trochu chyběla šťáva.

Jazz Goes to Town podruhé: Jazz bez klišé

redakce 13.10.2019

Možná se ve své představě snobského fanouška jazzu pletu, ale jestli (vůbec) nějací jezdí do Hradce Králové na Jazz Goes to Town...

Suverenita a zároveň zraniteľnosť (Lingua Ignota)

redakce 12.10.2019

Neviem, či ma niekedy prestane fascinovať tá úprimnosť, drásavá krása, monumentálnosť a zároveň intimita...

Jazz Goes to Town: Vládci chaosu (se saxofonem)

redakce 12.10.2019

Festival neskromný v line-upu. Nemá tendenci vozit vyložené jazzové superhvězdy, staví na kvalitě a neotřelých spojeních.

Krátká i dlouhá půlhodina ve finské sauně (Lunchmeat Festival 2019)

redakce 08.10.2019

Představení Cateriny Barbieri nabídlo zasněné arpeggio plochy, ale i pulzující basy v kombinaci s environmentálně laděnou projekcí. Ale bylo toho mnohem víc: detroit techno, gabba, dekonstrukce i hlavolamy.

Lunchmeat 2019, letos s koninou

redakce 08.10.2019

Bludiště zvuků a světel, paprsky a plochy křižující prostor, pohled do neznáma a fascinace nalezeným. Objevování, kreativita, posouvání toho, co chápeme pod taneční hudbou.

Nadrobno nasekaní Black Midi

redakce 07.10.2019

Hulváti, ani nepozdraví, nepoděkují, ubezpečení, že jsme to nejlepší publikum na světě, se od nich nedočkáme, nanejvýš utrousí nějaké to gesto...

Co nevadí u Hm…

redakce 06.10.2019

„Všechna slast musí být spotřebována, takový je zákon…,“ znělo ve čtvrtek večer přeplněnou Akropolí.

Když kouzlo pomine (Stereo Total)

redakce 05.10.2019

... ale tohle nezní jako moji milovaní Stereo Total?

Sen plný nostalgie (New Order)

redakce 04.10.2019

Vzpomínám na obrazy z Karlína, na Bernarda Sumnera, který si při kytarových partech poodstoupil od mikrofonu a dal hlavu na stranu, přesně jako v záznamech Joy Division.