Články / Reporty

Sziget 2018, ďeň štvrtý: Britská invázia

Sziget 2018, ďeň štvrtý: Britská invázia

Daša Vasiľová | Články / Reporty | 12.08.2018

Prvý vypredaný deň Szigetu som začala zľahka pri rakúskom Lea Santee, ktorých nevtieravý electro pop s medovým hlasom mladej speváčky veselo poskakujúcej po pódiu a silnými bicími tvoril perfektnú kulisu k poobednému chillu.

Nasledujúce hodiny sa niesli v réžii britských projektov, počínajúc pesničkárkou Lianne La Havas. Keď pri úvodnej fotke publika so širokým úsmevom ukázala svoj iPhone v Hello Kitty šate, jeden by nečakal, že už o pár sekúnd predvedie silný vyzretý hlas vlastný pre staršie ročníky. Skromne a nesmierne vďačne pôsobiaca La Havas, ktorá vo svojich prehovoroch zmienila, že sa tam musela ocitnúť náhodou, na veľké pódium patrila zaslúžene. Celé vystúpenie okrem nápaditých textov oživovala aj speváčkina bezprostrednosť, keď drobné problémy ako zabudnutie textu alebo „my boob is falling out” zvládla s nadhľadom a humorom.

Oproti tohtoročnej Pohode, kde bol koncert Everything Everything obecenstvom pomerne ignorovaný, túto sobotu bol scenár opačný a kapela to poslucháčom vďačne odplatila. Spevák Jonathan Higgs predstavoval energiu samu o sebe a dokázal ju neuveriteľným spôsobom preniesť na publikum, ktoré s ním odspievalo väčšinu koncertu. Teda až na pár vyšších tónov…

fotogalerie z příslušného festivalového dne zde

Bastille boli oproti minulým skúsenostiam naopak sklamaním, ktoré nezachránilo ani perfektné osvetlenie pódia a komunikácia s publikom. Predtým počúvateľný pop rock pripomínal skôr rýchlopečené diskotékové hity. Príjemnú zmenu predstavovalo mysticky poňaté vystúpenie Fink, hoci komornú atmosféru sa vo veľkom stane nepodarilo docieliť ani premysleným osvetlením. V dyme zahalená kapela, v ktorej tentokrát figurovali dvaja bubeníci, podala vycibrený výkon inklinujúci skôr k rockovému zneniu s vplyvom eletroniky než k folku. K menším rozptylom a komunikácii sa charizmatický frontman uchýlil len párkrát počas mnohých gitarových prechodov.

Cesta medzi stageami kvôli nedostatku narazených pivných sudov pripomínala mínové pole tvorené prázdnymi plechovkami a spoty k ochrane životného prostredia na obrazovkách nemali zjavne veľký dosah.

Pilná príprava na prvé szigetovské vystúpenie sa Mumford & Sons vyplatila a znamenala zatiaľ headlinerský vrchol. Koncert odštartovali vo veľkom štýle, keď celá kapela začala na predĺženej stagi medzi divákmi a zaradila známe songy, ktoré roztancovali dav. Svižne meniace rozostavenie, prebiehavanie k obecenstvu a konfety udržiavali do poslednej sekundy vo vare ako dav, tak kapelu, čo bolo prídavnou hodnotou k fantastickému hudobnému výkonu a sympatickému prejavu.

Sobotné ochladenie bolo na záver dňa doprevádzané severským vánkom Aurory. Éterická víla mala oproti predošlým koncertom, ktorých bolo v okolí v poslednej dobe neúrekom, upravený setlist. Úvodné piesne tvorili monotónnejší reťazec a v prejave chýbala citlivosť vháňajúca slzy do očí, ktorej svedkom som mohla byť len pred pár týždňami. Aj keď spočiatku pôsobila o niečo neosobnejšie, chýbajúca energia bola v druhej polovici navrátená, no kvôli zlej akustike hlasový prejav nedokázal úplne vyniknúť.

Info

Sziget 2018
8. – 15. 8. 2018, Budapešť, Maďarsko

foto: Tomáš Valda

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Zpěv odkvétajících slunečnic (White Ward)

Marek Hadrbolec 25.04.2024

Nový prostor brněnské Melodky obehnaný bílými kachličkami má navíc osobitou, mírně surrealistickou atmosféru.

Vpít se do ocelové hory (Deena Abdelwahed)

Michaela Šedinová 23.04.2024

Je sobota večer, ale sál kina Přítomnost je jako vždycky tak trochu v bezčasí. Loňská deska Jbal Rrsas tuniské producentky Deeny Abdelwahed je taky mezi časy a světy.

„Keď sa niečo páči všetkým…” (Berlin Manson)

Marek Hadrbolec, Veronika Vagačová 21.04.2024

Slovenští bojovníci za sociálně spravedlivou společnost a postpunk smíchaný s rapem vzali během malé české tour útokem nejprve vyprodanou Prahu a druhý den Brno.

Mezi hukotem velkoměsta a ptačím zpěvem (Shida Shahabi, BITOI)

Alžběta Sadílková 21.04.2024

My promlouváme k prostoru, prostor promlouvá k nám. Součástí oslav 40. narozenin Atria Žižkov byl i víkendový dvojkoncert pod taktovkou Heartnoize promotion.

Ve zvukové krajině labyrintu Faunu (Faun festival)

Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024

Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...

Poslední nádech (Bendik Giske)

Julia Pátá 15.04.2024

Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...

Hřejivý folk chladne a tmavne (Tábor + Cardo & Decumanus)

Kryštof Kočtář 13.04.2024

Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.

Let s gripenom, nohami pevne na zemi (Dukla)

Jakub Veselý 12.04.2024

Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.

Od tance ke smyslovému přetížení (Jednota v noci)

Dominik Polívka 08.04.2024

Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.

Laciné kostýmy, vytříbené kytary (Devil Master)

Marek Hadrbolec 08.04.2024

Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace