Nech pád bohov predznamenáva čokoľvek, dáva podnet ku intenzívnemu rockovému zážitku postavenému na povedomých základoch z kontrastných estetík.
Zatiaľ čo bohovia absolvujú jednosmernú cestu k zemskému povrchu, členovia drážďanskej kapely Band of Phantoms hrajú pre túto jedinečnú príležitosť debutový album As the Gods Are Falling. To, či je pád predzvesťou apokalypsy, alebo ukončením umelo vytvorených morálnych pravidiel, je nejasné, a jediné, čo dáva zmysel, je synchronizácia rázu troch gitár, basy a bicí s akceleráciou pádu. Osemdesiatkový šmrnc zhmotňujú kontúry gotických skupín ako The Sisters of Mercy alebo Fields of the Nephilim, a pritom inšpirácia generáciami anglického postpunku štylizuje pochmúrne katakomby do klubu s bezodným rockovým programom.
Album kombinuje mysteriózne ladené skladby s euforickými refrénmi, ktoré spája temná hedonistická romantika a zároveň špinavý punkový prístup s uštipačnou rétorikou. Zatiaľ čo I Cant Speak for the Dead plynie rokenrolovou jazdou pustinou Mohavskej púšti, tak Drugs je celonočným záťahom v samotnom Las Vegas bez potreby spánku. Jednotlivé pasáže s rôznym prístupom medzi sebou plynule prechádzajú a elegancia s nakopnutím garážovej kapely pôsobí prirodzene. Spevák mení čistý spev s efektom, ktorý pripomína hlas z vysielačky, a hlavnú melódiu raz ťahá kovová basa, inokedy skreslená gitara. Keď pieseň As the Gods Are Falling poteší fanúšikov starého gotického rocku, Friends with Benefits kráča do publika punkových Viagra Boys.
Komunikácia nahrávok spočíva najmä v dávkovaní energie, ktorá od začiatku nastavuje vysokú hranicu opakovanými riffmi, tie nesledujú hypnotický presah, ale každým kolobehom kročia k nutkaniu si konečne uľaviť a zaskandovať refrén. Pri zapojení všetkých troch strunových nástrojov s efektami toho moc z textu nerozumieť, ale dynamika zaručuje, že pre pocit satisfakcie stačí zakričať čokoľvek podobné autorovým slovám. Hru s rázom prekračuje pesnička Here from Above, ktorá necháva oddýchnuť počas drvivej basovej linky a spevákovho falzetu - len preto, aby napokon vypustila najsilnejší záver kvíliacich zosilňovačov.
Nech pád bohov predznamenáva čokoľvek, dáva podnet ku intenzívnemu rockovému zážitku postavenému na povedomých základoch z kontrastných estetík. Ukazuje, že multižánrový nemusí znamenať experimentálny a nepotrebuje zakrývať švy po spájaní prístupov, pretože sa z nich skladá samotná podstata. Možno pri ledabolom vypočutí môže zaniknúť pod bežnou rockovou nálepkou, ale premyslené spracovanie zaujme aj pri nepovšimnutí, a to vďaka správnemu pohonu viacerých štýlov.
Muž v rybářské čapce šlehaný větrem s pološíleným pohledem jako by vypadl přímo z Eggersova Májaku. Tušíte, že zná všechny odpovědi, jenže otázky dávno utopilo moře. Mnohoznačnost, jakou v sobě nese cover art debutu londýnského tria, se v jejich písních proměňuje v labyrint, ze kterého nechcete úplně najít cestu ven.
Už nie je búrlivá tínedžerka, dochádza jej, že nám romantické filmy klamali, že sa nestačí zamilovať a náš život bude zrazu dávať perfektný zmysel.
Ostraca vždy obohacovala screamo o melodie a je tomu tak i nadále.
Dumama balansuje na rozhraní hudobných prístupov – žiaden neťaží zo svojej inakosti. Jednotlivé vrstvy oplývajú vlastným charakterom a nakoniec spoločne upadajú do ambientných útlmov, ktoré nechávajú v hlave doznieť rytmickú hypnózu.
Síla Peaches je především v pár větách, kterými dokáže předat své postoje a hodnoty.
Mark Clifford a Sarah Peackock, ktorí v súčasnosti stoja za projektom Seefeel, prinášajú po nedávnom reštarte nový album s názvom Sol.Hz, ktorý sa vracia k snovej estetike shoegaze asimilovanej do elektronickej hudby.