Seefeel vnášajú pokoj do hlukom presýteného meniaceho sa sveta

V druhej polovici 80. rokov sa v krízami zmietanej Veľkej Británii začal formovať nový hudobný žáner, ktorý časti vtedajšej mládeže ponúkol únik z bezohľadného individualizmu obdobia vlády železnej lady Margaret Thatcherovej. Masívne efektované gitary a éterické vokály pionierov Cocteau Twins, okorenené delikátnou psychedéliou Spacemen 3 a hutné vrstvy kvílenia spätných väzieb The Jesus and Mary Chain sa postupne sformovali do hudobného jazyka, v ktorom sa spoza masívnej steny gitarového hluku vynárali androgýnne jemné, často až snové vokály. Samotný názov žánru shoegaze, ktorého kulmináciou bol album Loveless skupiny My Bloody Valentine, priam fotograficky zachytáva hudobníkov skláňajúcich hlavy k zemi ku efektovým pedálom, ktorí sa bez kontaktu s publikom, ponárajú do vlastného zv(hl)ukového sveta.

Seefeel založil Londýnčan Mark Clifford, ktorý podobne ako Kevin Shields, frontman My Bloody Valentine, už nejaký čas experimentoval so spájaním ambientnej elektroniky, loopov a samplovaných gitarových hlukov. Začiatkom roku 1992 našiel na inzerát svojich budúcich spoluhráčov: speváčku Sarah Peacock, bubeníka Justina Fletchera a badgitaristu Darena Seymoura. S Peacock ich spojil obdiv k albumu Loveless ako aj podobnosť jej vokálu s ďalšou členkou „valentines“, speváčkou a gitaristkou Bilindou Butcher. Sformovaním kvarteta sa zvuk Seefeel začal posúvať do vôd, kam veľa britskej hudby v tej dobe nesmerovalo. Hoci silne skreslená gitara a jemný vokál zostávali základným zdrojom, nevytvárali už harmonický základ pesničiek, ale skôr abstraktné plochy a textúry, z ktorých sa vynárali často len fragmenty anjelského vokálu plávajúce nad polámanými beatmi a repetitívnymi basovými linkami.