Zandome od antikultúry k identite a späť

Zandome je alter ego trnavského rappera, ktorý vo svojom portfóliu ponúka silný juice žánrov ako pop, alternatívny rap alebo punk. Po debutovom EP Polarizujem a albume s názvom Antikultúra prišiel v septembri minulého roka s LP Identita. Tá jeho je, zdá sa, pevná a zároveň organická a smerujúca k prehlbovaniu vlastnej sebahodnoty a hľadaniu svojho miesta vo svete. Hudba, ktorá vie byť sebaspytujúca, terapeutická pre interpreta aj poslucháča, ale zároveň aj banger? Zandome je niekto, kto tieto atribúty na našu scénu prináša a zaslúži si preto plnú pozornosť. Minimálne takú, ako on sám venuje svojej tvorbe. 

V tvojich textoch cítiť posun od otvoreného útoku voči spoločnosti k introspektívnejším témam. Čo sa zmenilo od obdobia Antikultúry?

Témy, ktorým sa dnes venujem, sú presne tie, ktoré v danej chvíli potrebujem riešiť. Postupne som si uvedomil, že útok voči spoločnosti som do istej miery používal ako útek pred vlastnými problémami, ktoré ma aj tak dobiehali v bežnom živote. Prišiel moment, keď som cítil, že je čas prestať utekať a začať sa na ne sústreďovať.

Zároveň vnímam, že veľa mladých ľudí vyrastalo bez pocitu spolupatričnosti k nejakej skupine. Svoju osobnosť, záujmy a názory potláčali tak dlho, že keď sa konečne ocitnú v bezpečnom priestore, kde by mohli objavovať sami seba, zrazu majú problém si spomenúť, čo ich kedysi bavilo a napĺňalo. Aj preto vzniklo motto albumu Nestrať sám seba, kým sa hľadáš.

Okrem hudby – v čom máš pocit, že si sa v tomto období našiel?

Podarilo sa mi pretrhnúť nezdravé vzorce správania, naučiť sa stavať hranice a odpútať sa od vzťahov, ktoré pre mňa neboli zdravé, hoci som si to dlho nechcel priznať. Veľa sa ukázalo v momente, keď som zmenil prostredie – inú školu, iných ľudí, nové fungovanie.

Myslel som si, že som s niektorými vecami vyrovnaný, no v skutočnosti som bol len rozptýlený. Keď to rozptýlenie zmizlo, nemal som kam ujsť a musel som sa postaviť otázkam, ktoré som dovtedy potláčal.