Ako švédske stoly (Wayd)

Slovenská skupina Wayd je na scéne viac ako 30 rokov a napriek tomu je veľká šanca, že ste o nej doteraz nepočuli. Najmä kvôli tomu sú stále považovaní za undergroundovú kapelu, čo v kontraste s ich hudobnými kreáciami až tak zmysel nedáva. Bohatú a rozmanitú diskografiu oživili po viac než 17 rokoch novinkou Reinvent, na ktorej sa ostrieľaní hudobníci s gráciou vracajú k rukopisu z čias dávno minulých, aby to zároveň znelo… súčasne a svetovo! Štruktúrami skladieb a zvukom sa koniec-koncov poľahky vyrovnávajú najzásadnejším menám naprieč death, thrash, prog aj black metalovou scénou.

Reinvent je ako švédske stoly, kde si na tanier najskôr nechcete naložiť všetko, lebo by to k sebe nepasovalo, ale postupne zistíte, že tá holá palacinka zaliata guľášom má niečo do seba. A tak si predstavujem aj vznik albumu v zostave Drahoš Juřík, Milan Savko, Richard Majer a Peter Jakubík – stôl bol plný nápadov a stačilo to len správne, aj keď miestami netradične, nakombinovať. Voivod, Slayer, Immortal, Rotting Christ alebo Rivers of Nihil sú jedny z mnohých kapiel, ktorých prvky tu nájdeme. Núdza nie je ani o jazzové pasáže či striedanie rýchlych a priamočiarejších gitarových riffov s tými dunivými, pomalšími a atmosférickejšími.

Album poľahky kombinuje nostalgiu s novotou a ponúka most medzi dvomi svetmi postavený na pevných základoch. Azda jediným pilierom, kde sa slovenskí „inžinieri“ netrafili s osadením, je deviaty Disparity, ktorý gitarovou veselosťou a spevavým melodickým vokálom vybočuje až príliš. Popri skladbách ako Algorithms of Hate, Five Senses, Paved By Slaves alebo Limits of Introspection skrátka pôsobí ako lacnejšia sestrička z výpredaja. Má totiž jednu zásadnú nevýhodu – rýchlo sa dostane do hlavy a rýchlo z nej aj zmizne, čo sa o zvyšku povedať nedá. Ale keď tam pánom z Wayd dáva zmysel, kto som ja, aby som si ten majestátny zvyšok neužil a Disparity potichu nepreskočil…