Matej Kráľ | Články / Recenze | 07.10.2020
Jeseň je najdivnejši slovenský pop. Prvoplánovou optikou môže človeku prísť dokonalé práve to, že svojím pôvodom napĺňa podstatu žánru bedroom pop. Toto je krátky príbeh o zvláštne sugestívnom albume z jednej malej podkrovnej izby, pár viet o veľkom talente z malého zapadnutého mesta.
Jeho pôvodca, Majo Jenčo trpí zvláštnou vášňou k starým veciam a k zdanlivo obyčajným momentom. Medzi týmito veličinami je súvis. To druhé, teda rôzne životné chvíle, si Jenčo nahráva tým prvým – magnetofónmi a nahrávacími zariadeniami, ktoré majú skôr historickú ako technologickú hodnotu. A potom to v podivuhodnom slede klavírnych tém, v zmesi abstraktných aj konkrétnejších pocitov a v arytmických beatoch postrihá a opäť zlepí dokopy v jednu expresionistickú hudobnú kompiláciu.
Svetlo sveta už uzreli Jesene dve, dve EP, ktoré môžu na poslucháča pôsobiť ako dve časti jedného filmu poskladaného z celého kvanta scén, niektorých melancholických, niektorých vyslovene flegmatických. Možno je vo všeobecnosti prvé EP živšie a to druhé pochmúrnejšie, ale mne prídu, ako jedno. A vôbec, koľko nálad sa môže vystriedať v jednej skladbe? Laxný saxofón, náruživý spev, teatrálny klavír, praskajúci gramofón v zafajčenom prostredí zašlého jazzového baru, zasnenosť sveta naokolo a psí brechot ozývajúci sa niekde z diaľok. Alebo sú to len stromy, ktoré sa zbavujú aj tých najvytrvalejších, zažltnutých listov, čo sa zhora pozerajú na skazu pod sebou. Na padlých bratov, ktorý sa pomaly, ale isto menia na jednu súvislú bahnistú melasu? Všetko sa ukrýva v tónoch, len tóny tu predstavujú hranicu medzi realitou a jej individuálnym výkladom.
Na veci by sa nemalo nahliadať čiernobielo. Obzvlášť tým z nás, čo sme s odretými ušami doštudovali žurnalistiku, bola počas školských liet táto veta vtĺkaná často. Ja si však myslím, že je možné ľudí deliť na tých, ktorých odstrašujú a desia veci nové, divné a možno v tomto prípade povedať až avantgardné, a na ich presný opak. Na ľudí, ktorých láka tajomno, experiment a v praxi teda práve to, čomu nerozumejú. S Majom Jenčom a jeho muzikantskými experimentami si bude rozumieť práve tá druhá skupina.
Jeseň – Jeseň I, II (vlastný náklad, 2017-2018)
Bandcamp
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.
Kryštof Kočtář 15.08.2024
Skladby samy mají strukturu jemně rozkolísaných záchvěvů, které dohromady připomínají obraz plynoucí čáry života.
Mária Karľaková 15.08.2024
Kniha je naozaj výnimočná osobná spoveď. Je intímna, plná pocitov, myšlienok, postrehov, otázok z dospievania jedného dievčaťa.
Dušan Šuster 02.08.2024
Rýchlik to veru nie je. Kilometre ubiehajú pomaly – Donato stanovil tempo okolo 110 bpm, čo je o poznanie menej než trend v súčasnom techne – a basový bubon má…