Aleš Mačkovšek (Auto): Každý z nás vie zažiariť v iných častiach

Nováčikmi tohtoročného line-upu Bear Stone festivalu bude slovinské multi-inštrumentálne trio Auto. Členovia sa poznajú ešte od teenagerských čias na skejtu, no s Autom debutovali len pred rokom s rovnomenným lpčkom, plným hravých rytmov iránskych garáží, noisu a groovu. V jednu slnečnú aprílovú nedeľu sme sa rozprávali s Alešom Mačkovšekom, ktorý v kapele zastupuje gitaru, synťáky a saz. Bol to jeho prvý rozhovor, v prvom roku kapely. Vravel, že sú s Autom v móde, kedy sami nevedia, čo je za ďalším rohom. Na roadtripe bez vodiča sa snažia nájsť ultimátny zvuk.

Zastihla som ťa počas turné, že? Ako to ide?

Nie je to úplne turné, skôr sa pohybujeme tak rôzne po Ľubľane. Snažíme sa zahrať čo najviac, ako sa dá. V novembri sme mali reálne mini turné po Srbsku a Macedónsku. Päť koncertov, šesť dní.

V máji to bol rok od vydania vášho debutu. Ak by si mal reflektovať ten čas, čo ti napadne?

Vydanie malo vplyv na všetko, čo sa spája s hraním v kapele, určite to nebolo nepovšimnuté. Pre mňa osobne to bol vlastne celkom busy rok. Nie som človek, ktorý by hral v kapelách celý život, a nemám s tým veľa skúseností, takže nie som zvyknutý na toľko koncertov.

Ako vnímaš tranzit od zakladania kapely, pár shows k ucelenému projektu, okolo ktorého sa vám do nejakej miery točí život?

Bol to taký prirodzený postup. S kapelovým hraním som začal ešte pred pätnástimi rokmi, no potom som od toho odišiel k vyrábaniu gitarových pedálov a podobným veciam. Späť k hraniu som sa proste nejako dostal. S ostatnými z kapely sa poznáme už asi dvadsať rokov skrz skateboarding, ale roky sme sa nevideli. Až potom som jedného dňa náhodne narazil na basistu Marka Petriča ako: „hej, chceš si zajamovať?“ Pridal sa aj bubeník Zlatko Đogić a zrazu sme si uvedomili, že sme kapela. Všetko sa to stalo iba hraním.

Takže skejťáci?

Áno, ale iba sme blbli a natáčali, nič vážne. Doteraz si občas zajazdím, no s vyšším vekom je to už ťažšie.

Čo vás hudobne spája?

Keď som začínal, bol som v tom sám s pár nápadmi, a keď sa ku mne pridali, vznikla medzi nami špeciálna energia, ktorá dávala zmysel. Sme v objavovacom móde a nevieme, čo sa stane.

Váš album má ale špecifický, Blízkym východom ovplyvnený zvuk, tak som rozmýšľala, či ste do toho išli s konkrétnou predstavou?

Asi sa vyvinul z projektu spred siedmych rokov, kedy sme s kamošom išli do Iránu natáčať skejtové video. Bolo k nemu treba aj hudbu a po mesiaci tam nápady začali prichádzať. Spätne by sa dalo povedať, že songy Auta mali základ práve v nich, len sú upravené pre kontext kapely. Ďalším faktorom bolo, že som počas covidu nonstop trávil čas s veľmi dobrým kamošom z Libanonu, ktorý mi raz z Turecka doniesol saz.

Čo to bol za projekt?

Len my dvaja s kamerou a skejtami. Dokonca nám vtedy s hudobnou produkciou pomohol aj Zlatko. Vtedy ešte nevedel, že o niekoľko rokov bude hrať v kapele.

Nevznikol vtedy aj videoklip k Soup II?

Nie, to nám kamoš zostrihal náhodné driftovacie klipy zo Saudskej Arábie. Ale ten gitarový riff je odtiaľ.

Ak prejdeme k albumu, osobne v ňom vidím a počujem príbeh. Ako ste nad tým premýšľali vy?

Úprimne, žiaden koncept sme nezamýšľali. Niektoré názvy trackov môžu napovedať, čo ich pomáhalo tvoriť, ale nebol to konceptuálny zámer. Sorry, nič hlboké.

A čo posledný song Departure, kde ste úplne odbočili zo zvuku albumu a prešli do groovy bluesových vĺn? Výsledok objavovacieho módu?

Ten sme ani nemali v pláne nahrať, no ostali nám dve hodiny štúdia, tak sme si povedali, že si ešte užijeme trochu srandy a uvidíme, kam nás to zoberie. Zlatko spieva v bluesovej kapele, takže do toho dal svoj prirodzený groove.

Kreatívny proces ako voľná jazda.

Myslím, že to je hlavne o hľadaní ultimátneho zvuku a sonického prežitku. Ako som spomínal vyrábanie efektových pedálov, časť pedalboardu som si moduloval alebo vyrobil sám, všeobecne sa veľmi zaujímam o zvuk a kam sa v ňom môžem pohnúť.

A ako to funguje v dynamike kapely?

Niekedy to nie je ľahké, no kapela je špeciálny vzťah, ktorý je o kompromisoch. Ja väčšinou prídem s riffom alebo nejakou štruktúrou a potom si sadneme a zisťujeme možnosti. Občas to je hneď, občas sa nám to varí niekde v pozadí hláv, kým koncertujeme a robíme iné veci. Každý z nás vie zažiariť v iných častiach.

Zvuk si hľadal už od mala?

Asi sa to začalo na strednej s prvou elektrickou gitarou, ktorú som kúpil od kamoša. Bola lacná a rozbitá, no dalo sa na nej naučiť. Prvý rok som na nej neustále hral, až som mal krvavé prsty, no chytilo ma to. Dovtedy som bol totálne nehudobný a na základke som mal z hudobnej samé zlé známky.

A dnes si na tom ako s nástrojmi, na koľko hráš?

V Aute hrám na gitaru, elektrický saz a synťáky, ale inak aj na basu a bicie. Ako som jamoval so spolužiakmi a ostatnými zo scény, postupne sa to začalo nabaľovať.