Milovník hudby šesťdesiatych rokov Tomáš Sloboda mnohých prekvapil, keď po troch dekádach odišiel z kapely Le Payaco a prijal ponuku vstúpiť do Korben Dallas. Koncom minulého roka objavil novú hudobnú reč a vydal ambientný album Anabrasca. Stretli sme sa v kaviarni, kde pred pár mesiacmi diskutoval s Fvck_Kvltom o hudbe The Beatles. Aj my sme sa dotkli jeho najsilnejšej hudobnej lásky.
Spomínaš si na prvý zážitok s The Beatles?
Doma u nás vždy hrali platne. Vidím na starých fotkách, ako sa plazím pri gramci. Zničil som ho ako trojročný, naši ho potom dali dohromady. Na chladničke sme mali rádio a naladených Rakúšanov. Hitradio Ö3 bolo súčasťou života. V decembri 1980, keď som mal päť, sa z neho ozvala pesnička She Loves You. Bolo to totálne iné ako všetko, čo som dovtedy za päť rokov života počul. Elektrizujúce, energické so silnou harmóniou, s neskutočnou šťavou a dokonalými hlasmi. Prvýkrát som dostal z hudby zimomriavky. Utrpel som šok.
Ako si spracovával túto iniciáciu?
Pýtal som sa mamy, kto to je. Povedala: „Beatles, najlepšia skupina na svete.“ Bolo to spojené s atentátom na Lennona. Mama mi rozprávala, čo znamenal pre ich generáciu a pre celý svet. Prejavil som asi dovtedy najsilnejší záujem, a zrazu boli doma dve nahraté kazety Beatles a nový kazeťák JVC z Tuzexu. Už som sa od neho neodtrhol a skončili sa všetky dovtedajšie športové aktivity. Hlavu som mal strčenú medzi dvomi reproduktormi a hral som sa s balansom, výškami, basom. Keď som došiel zo školy, robil som roky iba toto. Mladší brat mal na mňa nervy, nezvládal to. Beatles išli dokola. On podľa mňa vďaka mne vtedy neznášal hudbu ako takú. Volal som spolužiakov pod balkón, že im idem pustiť „Svätý grál“. Vytiahol som kazeťák a púšťal a komentoval každú pesničku. Podarilo sa mi niekoľkých navnadiť a založili sme ako desaťroční kapelu. Mal som pre nich pripravené aj mená a vedel som, na čom bude každý hrať. Volali sme sa The Majorette, bolo to zospodu na angličáku. Prvý koncert sme mali ako piataci. Dokonca mám nahraté dva alebo tri koncerty. Zostava sa menila, lebo nie každého to až tak bavilo. Mňa to bavilo stále viac. Z tejto úplne prvej kapely potom vznikla ďalšia. Sonic, potom Merry go Round, až nakoniec vzniklo Le Payaco.
Čím si ťa liverpoolska štvorica získala?
Boli to frajeri. Vyzerali zo všetkých kapiel najlepšie. Fajčili, super spievali, boli vtipní.
Pamätáš si na prvú vlastnú pesničku?
Mal som deväť, boli to dva akordy, ktoré som sa vtedy nejako naučil. E mol a A mol bez ukazováka, iba dva prsty hore-dole. Volala sa Ahoj. „Ahoj, viem, čo ťa trápi, chcem ti čo najlepšie pomôcť.“ To bol celý text, ktorý sa opakoval.
Za Vojtikom sa skrýva obrovský lore vplyvov a na jeho relatívne krátky pobyt na hudobnej scéne aj veľké množstvo hudby, ktorú sa oplatí preskúmať. Nájdete tu prepracovanú muzikalitu, cit, emócie, charakter aj autentickosť. Jeho ostatný album Prince Timmy opäť prekvapuje a otáča kormidlo do nových vôd.
Kluci z DAMU, kteří možná až moc milují fotbal. Jak se skrze něj propojit s hudebními fanoušky ale nenechat se tím pohltit?
S Laurou sa nejakú chvíľku poznáme skrz hudobnú scénu, sama hrám v kapele Eversame. Rozumieme si a máme o čom, tak sme sa vzali do zafajčenej bratislavskej krčmy a dali si OG radler, pivo so Spritom.
Jak si představují vlastní hudbu, co na to rodinná historie a zázemí v dalších hudebních stylech? The Breath
S hudbou Horse Lords jsem se seznámil teprve nedávno, což nijak nebránilo tomu, abychom se na začátku jara spojili na lince Brno-Berlín s Maxem Eilbacherem a Andrew Bernsteinem.
Už sedmým rokem připravuje tým Pikola pro náš magazín speciální Full Moon Coffee, což stojí za zmínku samo o sobě, zároveň je třeba poznamenat, že na kavárenském nebo chcete-li gastronomickém nebi Česka hvězda šumperské kavárny a pražírny svítí už dlouhé roky z pořádné výšky, jasně a setrvale. S Jiřím Gieslem se na začátku našeho povídání vracíme do roku 2014, kdy se toho stalo mnohem víc.