Atlas trendov Real Estate

Nový panoramatický album primárne indie popových týpkov môže zaujať i tých, ktorí sú ku akémukoľvek prívlastku „indie“ skeptickí. Štvorica hudobníkov sa totiž na surferskej vlne salámistických gitár predošlých albumov zviezla do zaujímavého kontrastu. Z neutrálnej atmosféry plážových oddychoviek sa preniesli na domáce predmestie a nostalgicky mapujú (ne)menlivosť vonkajšiu i vnútornú. Inštrumentálne zmeny nie sú veľmi badateľné, hoci zvuk nahrávky je neporovnateľne kvalitnejší. Aj vďaka tomu je basová linka v Past Lives tak krásne groovy a gitarové spojenie s hlasom vytvára dokonalú harmóniu. Atmosférou Atlas pripomína podaktoré filmy pána Andersona, kde sa za farebným odleskom šesťdesiatych rokov schováva hlboká úzkosť a neistota.

Naivné melódie s tremolo efektom Matta Mondanileho sú obdivuhodne neokukané a spolu so zraniteľným vokálom Martina Courtneyho tvoria atmosférické duo. Do bezcieľneho ponevierania sa slnkom zaliatym predmestím sa však vkráda nevľúdnosť a nespokojnosť. Domy stoja na tom istom mieste ako nemý výkričník nad nenaplnenými snami a bezstarostné spomienky na slnku sladkasto kysnú. „I stare at the hands on the clock, I'm still waiting for them to stop, the earliest light is just in, and I've no idea where the days been.“ (Horizon) Skoro akoby Martin Coutney, hlavný textár a vokalista, precitol po mnohoročnom bezstarostnom žúre a zistil, že život nie je brnkačka pri ohníku. Jeho texty sú však omnoho sofistikovanejšie a puto založené na protichodných emočných obrazoch umierneného vokálu s gitarovými riffmi je príjemné a nenútené. Nehnuteľnosť štvorice tak spočíva najmä v zachovaní bezčasového štýlu, ktorý vďaka novinke Atlas dostáva osobitosť a ozajstnosť.

Courtney je údajne novopečeným tatom a, vzhľadom na citlivý ráz textov, zjavne ho zmena osobnej situácie rozrušila. Koho by nie. Neustále ohliadanie sa za vlastnými (ne)naplneniami málokedy prináša radostné pocity, no kapele sa darí zachovať si istý odstup a nadhľad. Občasný rytmický latino prechod, neuchopiteľná hebkosť rozmazaných melódií a hneď sa nepríjemné pravdy počúvajú lepšie.

Album nemá veľa slabších miest, dá sa povedať, že kútiky úst postupne ťahá skôr nadol. Skladba Talking Backwards, čoby nemenovaný zástupca celého albumu, trefne pomenúva osobitné čaro dnešných Real Estate - mierne sklamaní a zaskočení zo súčasnosti, ale stále presvedčení o čare minulosti ostávajú verní tomu, čo im ide dobre. A tak si môžu inak pozérsky a kostnatý prívlastok „indie“ tvarovať podľa nálady. Pretože trendy umierajú rýchlejšie ako muchy.