Toto nie je plnka

Vždy ma poteší blízkosť ambientu a noiseu. Nie je to kráska a zviera, vyvierajú zo spoločného prameňa, avšak dodávajú si navzájom ten správny šmrnc. V hluku sa dalo príjemne zorientovať aj počas druhej noci zo série PLNKA, ktorú má pod palcom dlhoročná skupina nadšencov z Forum Absurdum. Seriál na pokračovanie vytvára akcie, ktoré sú fér - vďaka dotáciám z fondov pre podporu umenia adekvátne docenenie umelcov a výber kvalitných experimentov z kraja hudobných žánrov pre ľudí bez obmedzení. V praxi to znamená, že sa prachy dostali k ľuďom zvyknutým ťahať zaujímavé mená do zapadnutej diery aj za cenu toho, že si deň po koncerte kúpia často len suchý rožok.

Hoci sa trojica hudobníkov predstavila v komornejšej atmosfére, masívnym zvukom to nijak neotriaslo. Maskotom večera bol nezameniteľný zjav Kirdec, ktorý so svojím dlhým plášťom, prepichnutými plochami kože a čírom so záujmom sledoval dianie na scéne.

Postaviť sa chrbtom k obecenstvu mi bolo vždy sympatické. Katarína Gatialová aka Jano Doe tak urobila v prospech detailnejšieho výhľadu na jej home made modulárny stroj s nevyčerpateľnou súpravou napájacích káblov. Tie slúžili ako chápadlá náhodne pricucnuté v bodoch hluku a vytvárali nepredvídateľne rastúcu guču zvukov. Mnohokrát efektnejšia podívaná ako nadužívaná projekcia. Tá sa, mimochodom, celý večer nekonala.

Sľubný set Alley Catss, za ktorým sa skrýval plachý Elod Janky z Maďarska, krčil beaty do inteligentných tvarov a stroboskopických prechodov, no po istom čase sa akosi strácal v priestore. Bohapusté hľadanie talentovaného mladíka vo všetkých možných elektronických formách experimentov však rozhodne nenudilo, srší výbojnosťou tým správnym smerom.

Keď sa Kirdec pomaly presunul za stejdž, zjavil sa odkiaľsi párik, ktorý, ako tvrdil pri cig pauze, prišiel len kvôli nemu. Vraj je to industriálna a breakcoreová legenda. Tak hej, Kirdec alebo C-drík, či iný -ík, má mnoho zárezov i v objavovaní noiseovej scény Indonézie či Ázie, usilovného field recordingu, tvorbe publikácií alebo neúnavnej podpory znevýhodnených skupín. Myslím, že svojím výzorom dáva jasne najavo, aký postoj k (predsudkom) spoločnosti, ale i hudbe zaujíma.

fotoreport hledejte zde

Beatov sa už však nalámal dosť a to, čo po prvotnom opojení znelo ako harmonické prehrabávanie v odpadkoch, sa gradujúc menilo na masívny zvuk posunu litosferických dosiek. Kútikom oka som zazrela odchádzajúci párik, keď sa z dunivého noiseu vytvoril zvukový tunel a vtiahol ma rovno do stredu jeho premenlivých vrstiev. Bolo počuť padať popol, zemité, trvácne zvuky, ktoré sa dali vykostiť, zavŕtať do centra mozgu. Jak je libo. Nebol to brajgel, ani vysokofrekvenčné týranie (nič proti), ale normálny stav vecí, do ktorého je veľmi ľahké sa ponoriť a fyzicky cítiť jeho širokospektrálnu prítomnosť. Prídavok bol už menší mlynček na mäso, ale inak sa skromný Cedrik Fermont položil ako na dlani.

Z podzemia bratislavskej Fugy už vzišlo mnoho výborných projektov. Priestor samotný ponúka útočište všetkým, ktorým nesmrdí estetika škaredosti a malá DIY komunita, ktorá za ním stojí, zase úspešne loví tie najzaujímavejšie mená elektronickej a experimentálnej hudby. S prísunom novej energie čakajme ešte väčšie plnky. Bez ohľadu na to, že sa na akcii objaví 20 ľudí. Love aj bez love. To be continued.