Články / Reporty

Toto nie je plnka

Toto nie je plnka

Veronika Kubanková | Články / Reporty | 01.03.2017

Vždy ma poteší blízkosť ambientu a noiseu. Nie je to kráska a zviera, vyvierajú zo spoločného prameňa, avšak dodávajú si navzájom ten správny šmrnc. V hluku sa dalo príjemne zorientovať aj počas druhej noci zo série PLNKA, ktorú má pod palcom dlhoročná skupina nadšencov z Forum Absurdum. Seriál na pokračovanie vytvára akcie, ktoré sú fér - vďaka dotáciám z fondov pre podporu umenia adekvátne docenenie umelcov a výber kvalitných experimentov z kraja hudobných žánrov pre ľudí bez obmedzení. V praxi to znamená, že sa prachy dostali k ľuďom zvyknutým ťahať zaujímavé mená do zapadnutej diery aj za cenu toho, že si deň po koncerte kúpia často len suchý rožok.

Hoci sa trojica hudobníkov predstavila v komornejšej atmosfére, masívnym zvukom to nijak neotriaslo. Maskotom večera bol nezameniteľný zjav Kirdec, ktorý so svojím dlhým plášťom, prepichnutými plochami kože a čírom so záujmom sledoval dianie na scéne.

Postaviť sa chrbtom k obecenstvu mi bolo vždy sympatické. Katarína Gatialová aka Jano Doe tak urobila v prospech detailnejšieho výhľadu na jej home made modulárny stroj s nevyčerpateľnou súpravou napájacích káblov. Tie slúžili ako chápadlá náhodne pricucnuté v bodoch hluku a vytvárali nepredvídateľne rastúcu guču zvukov. Mnohokrát efektnejšia podívaná ako nadužívaná projekcia. Tá sa, mimochodom, celý večer nekonala.

Sľubný set Alley Catss, za ktorým sa skrýval plachý Elod Janky z Maďarska, krčil beaty do inteligentných tvarov a stroboskopických prechodov, no po istom čase sa akosi strácal v priestore. Bohapusté hľadanie talentovaného mladíka vo všetkých možných elektronických formách experimentov však rozhodne nenudilo, srší výbojnosťou tým správnym smerom.

Keď sa Kirdec pomaly presunul za stejdž, zjavil sa odkiaľsi párik, ktorý, ako tvrdil pri cig pauze, prišiel len kvôli nemu. Vraj je to industriálna a breakcoreová legenda. Tak hej, Kirdec alebo C-drík, či iný -ík, má mnoho zárezov i v objavovaní noiseovej scény Indonézie či Ázie, usilovného field recordingu, tvorbe publikácií alebo neúnavnej podpory znevýhodnených skupín. Myslím, že svojím výzorom dáva jasne najavo, aký postoj k (predsudkom) spoločnosti, ale i hudbe zaujíma.

fotoreport hledejte zde

Beatov sa už však nalámal dosť a to, čo po prvotnom opojení znelo ako harmonické prehrabávanie v odpadkoch, sa gradujúc menilo na masívny zvuk posunu litosferických dosiek. Kútikom oka som zazrela odchádzajúci párik, keď sa z dunivého noiseu vytvoril zvukový tunel a vtiahol ma rovno do stredu jeho premenlivých vrstiev. Bolo počuť padať popol, zemité, trvácne zvuky, ktoré sa dali vykostiť, zavŕtať do centra mozgu. Jak je libo. Nebol to brajgel, ani vysokofrekvenčné týranie (nič proti), ale normálny stav vecí, do ktorého je veľmi ľahké sa ponoriť a fyzicky cítiť jeho širokospektrálnu prítomnosť. Prídavok bol už menší mlynček na mäso, ale inak sa skromný Cedrik Fermont položil ako na dlani.

Z podzemia bratislavskej Fugy už vzišlo mnoho výborných projektov. Priestor samotný ponúka útočište všetkým, ktorým nesmrdí estetika škaredosti a malá DIY komunita, ktorá za ním stojí, zase úspešne loví tie najzaujímavejšie mená elektronickej a experimentálnej hudby. S prísunom novej energie čakajme ešte väčšie plnky. Bez ohľadu na to, že sa na akcii objaví 20 ľudí. Love aj bez love. To be continued.

Info

PLNKA: Kirdec (de/be), Alley Catss (hu), Jano Doe (sk)
21. 2. 2017 Fuga, Bratislava

foto © Gabriela Zigova

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.

Vájb devadesátek je zpátky! (Pushteek Fest)

waghiss666 29.02.2020

Z koncertů se čím dál více vytrácí jakýsi aspekt vzrušujícího nebezpečí. Budu nadosmrti vzpomínat na všechny barvy, riffy, rytmy, tváře a pocity z tohohle večera.

Jen začátek nečeho velkého (Algiers)

waghiss666 24.02.2020

Půldruhé hodiny večírku u konce světa? Prý kdyby se o slovo nehlásila tradiční páteční diskotéka, hráli by ještě dýl. A mi by ani to nestačilo.

Vyprodaná Akropole? John Wolfhooker se hlásí o slovo.

Kateřina Ondráčková 24.02.2020

V dnešní době se žánrová vyhraněnost už moc nenosí, u John Wolfhooker se dlouhodobě osvědčila fúze screama, čistých vokálů, djentu a nově i elektro samplů.

Ho99o9 uspořádali obskurní hlukový dýchánek

Vojtěch Podjukl 24.02.2020

Frustrace je v hudbě silně znát a poskytuje zdroj energie, kterou jsou schopni na jevišti přetavit v dramatickou a absurdní podívanou.

Soundtrack do nového města (Black Marble & Panther Modern)

Sabina Coufalová 20.02.2020

Černá vládla všem. Snad nezavlaje i nad Kasárnami, hovory o budoucnosti karlínského prostoru se vynořovaly celý večer.

Efterklang v euforii. Archa též.

Veronika Mrázková 18.02.2020

Tak čistou a elektrizující radost není možné zažít často, byť se vám vystoupení líbí sebevíc... Stalo se v Divadle Archa.