Doomriders a jeho vyrovnávanie sa s krízou stredného veku

Doomriders sú srdcovou záležitosťou, predchádzajúci zásek Darkness Come Alive nekriticky zbožňujem. Doomriders predsa nemožno nemať rád. Jestvuje vôbec niečo lepšie ako kvarteto potetovaných fotríkov hrajúcich hutný rock and roll?! Keď si k tomu všetkému pripočítate, že jeden z nich je sám Nate Newton, zrejme ten najväčší sympaťák bostonskej hudobnej scény (okrem iného basgitarista Converge a gitarista Old Man Gloom), ktorý s Doomriders chce miešať staré hardrockové postupy s modernejším, melódiami odľahčeným sludge metalom, nemáte na výber.

Grand Blood pokračuje v cestičke vydláždenej predchádzajúcim releasom, avšak s tým rozdielom, že metalu ubudlo na úkor melódií a Nate sa zjavne omnoho viac ako na lámanie hnátov sústredil na priamočiarosť, údernosť a „hitovosť“. Výsledkom je Grand Blood, ktorý síce neobsadí popredné priečky v diskografii Doomriders, ale hanbu si ním páni nespravia. Už len kvôli skvelej titulnej Grand Blood, ktorá zrejme najviac pripomína zašlé slávne časy Darkness Come Alive, kvôli jedovatej heavy rockovej smršti Bad Vibes, surovej metalovej jazde We Live in the Shadows alebo úžasne melodickej Gone to Hell (ktorá až podozrivo pripomína Baroness) jednoducho nemôžem ísť s hodnotením nízko. Čo sa týka textov, Nate je tentokrát až prekvapivo otvorený a lyrická stránka niektorých skladieb mu zjavne slúžila ako terapia duševných trýzní. Tak napríklad skladba Dead Friends je o vyrovnávaní sa so smrťou blízkych priateľov. Nejedná sa však o nejaký citový hyenizmus, keďže Nate skladbu poňal ako oslavu kamarátstva, pričom sám poznamenáva, že „... nemôžete zbytok svojich dní prežiť v žiali“.

Je vtipné porovnávať texty s tými, ktorými sa prezentoval Jacob Bannon na All We Love We Leave Behind. V určitých bodoch sú si dosť podobné, keďže Nate sa taktiež zameral na vyrovnávanie sa so starobou, so smrťou a na prevzatie zodpovednosti. Že by sa na pánoch začínala v plnej miere prejavovať kríza stredného veku?

Ak ste mali radi Darkness Come Alive, Grand Blood vás ako fanúšika Doomriders určite neurazí. Nedosahuje síce jeho kvalít a dokonca by sa dalo povedať, že Doomriders sa na ňom vybrali troška iným smerom. Každopádne ak máte radi ich hromový rock and roll, neváhajte. Doomriders sú jednoducho až príliš dobrí na to, aby sa o nich mohlo písať v negatívnych intenciách.