Grouper a jej piesne plné nedokončených príbehov

Najnovší počin Liz Harris aka Grouper nesie názov The Man Who Died in His Boat a vy by ste nikdy neuhádli, že celý názov nie je len metafora. Liz a jej mäkké vokály, ktoré miestami pripomínajú vlákna pavučín, sú typické spirituálnou povahou. Zabudnite na prízemnosti, čas a priestor pre kontemplácie sú zaručené. Spolu s adekvátnou gitarovou líniou, ktorá je zvýrazňovačom výsledného efektu.

Materiál pre tento album má svoj pôvod v roku 2008, kedy Liz nahrávala aj prelomový Dragging Up a Deer Hill (2008). Piesne, ktoré nedostali priestor tam, sa prejavili práve na poslednom albume. Naj-novosť je teda skôr relatívny pojem. Čím je album špecifický? Prvý zrejmý fakt je ten, že pri počúvaní máte rovnako veľkú chuť byť oddychovo pod perinou, ako i behať po lúkach a hádať, na čo sa práve podobajú oblaky. Odčítateľná je introspektíva/introinšpekcia, absolútne a prínosné samoskúmanie a žiadaná rozmanitosť.

Liz sa vyjadrila, že jej inšpiráciou bolo, keď raz dávno našli s otcom v prístave opustenú loď plnú používaných vecí, ktorá vyzerala, že ju majiteľ opustil len nedávno. Tak to vyzeralo: loď, ktorá bola používaná dennodenne, prestala byť tým, čím bola. Za niekoľko dní sa Liz dozvedela, že majiteľ lode zomrel, a loď ostala akýmsi nevypovedaným svedectvom jeho posledných dní. Aj jej piesne sú plné možností a nedokončených príbehov, ktoré čakajú na subjektívny náhľad každého, kto sa pokúsi. Liz tu vystupuje ako sprievodkyňa, ktorá výdatne vníma okolitú nadrealitu. Grouper je oslovovaná takýmito príbehmi, zaujímajú ju mimozemské svety (Alien Observer, 2011), nebeské priestory a oblaky (Cloud in Places), veci, nad ktorými sa bežní uponáhľaní bežci príliš nezamýšľajú.

Album obsahuje rôznorodé typy piesní, je cítiť pozitivitu a príklon ku energickým pripojeniam. Takými sú Vital či Cloud in Places, kde je ľahké odčítať aj aké také lyrics. Všetko má podobu inštrumentálnej, mierne rozfúkanej hmly, ktorá poskytla priestor pre Lizin vokál aj v piesni Cover the Long Way. Grouper však vie prejaviť aj zvláštne tajomný náhľad na svet, svojsky a polojasne, viď/počuj: Being Her Shadow alebo Difference (voices), ktorá je uvážene prevrstvená a podáva skôr priestor pre inštrumentálnosť než pre hlas, v niektorých je to presne naopak. Slovo má harmónia, delikátnosť či jemnosť. Za vkusného doprovodu gitary a hlasového fondu si dokáže podmaniť vaše vnemy, napríklad v piesni Towers, ktorá by mohla byť melódiou pre budík, čo vás o šiestej ráno až toľko nenahnevá.

Vanishing Point znie ako náhľad na životné univerzum z veľmi vysokého bodu, kedy je ľahšie ho hodnotiť, a Living Room padá ako záverečná opona. Ostáva takmer netypickou skladbou s ideálne chytľavým refrénom i textom, hoci stále mystifikovaným hlasovým prejavom. Pieseň vytŕča pekným a lákavým spôsobom, ktorý zanechá stopu. Jemnú, ako inak. Vokály sú ťažšie čitateľné v miestach, ktoré si Liz určila. Dávajú priestor pre poslucháča, jeho obrazotvornosť. The Man Who Died in His Boat je dokonalým podmazom pre prípustne nutné snívanie, keďže inštrumentálne sprievody sú jednoduché natoľko, aby nerušili vaše meditačné aktivity. Akákoľvek možnosť zbytočnej zložitosti či preumelkovanosti je nahradená minimalistickou koncepciou Lizinho hlasu. A hoci je Grouper známa tým, že disponuje množstvom rozličných „DIY“ hudobných nástrojov, tzv. „škatuliek“, pracuje s nimi s rozumom a citom, nazvime to: estetická produkcia zvukov.

Ak budete mať chuť na trochu nerušivého rozjímania, poslúchnite si The Man Who Died in His Boat a načrtnite si svoju existenciu iným spôsobom. (Odporúčané deviatimi z desiatich psychiatrov s dobrým hudobným vkusom.)