Heart a taky soul Clintona Fearona

Človek nemusí byť rastaman, aby ocenil dobrú muziku. V mysli mi síce padajú babylonské veže a smash the system, ale viac ako to, mám úsmev v duši, keď počujem sound tak čistý, tak presný, tak silný, že preráža všetky veže, až sa dostane k tej na vrchole, upevnenej na krku. Ba čo viac, zasiahne priamo do srdca. A najlepšie na celej veci je, že uhasí smäd, ktorým prahnem posledné dni. Tak tu je, moja oáza v púšti, kde som sa ocitla začiatkom nového roku 2013. Prichádza Clinton Fearon, s príznačným názvom albumu Heart & Soul.

Hudobné začiatky tohto mladíka (* 13. február 1951) siahajú k prvej formácii The Brothers, ale výraznejšie zapustil reggae korene v The Gladiators. Pre tých, ktorí nie sú nedabojže reggae fajnšmekri a jamajský rum poznajú asi tak ako liptovskú borovičku, pomôže možno spolupráca s The Wailers a Bobom Marleym. Skoro po 20-ročnom spoločnom jamovaní a húlení jointov sa vydal na sólo cestu, ale gladiátorské srdce mu ostalo. (A možno aj jointy.) V albume Heart & Soul sa totiž vracia späť, ale spevácky a hudobnícky inak, nanovo prežíva Chatty Chatty Mouth, Rich Man Poor Man a Let Jah Be Praised. Ako sa dá nazvať pocit, keď počujete nástroje na svojom mieste, ktoré počúvajú svojho pána, nepredvádzajú sa, ale naplno využívajú svoju silu a schopnosti, a vám je tak nejak dobre na žalúdku, v hlave a päte?

Nothing better than your best.

Do what you can and Jah will do the rest.

Nejde o to, ako pomenujete svoju vieru a či je vôbec hmatateľná slovami. Clinton spieva, akoby namiesto slovami vypĺňal vety celým srdcom. Klišé? Nie, kdeže. To by bolo v takom prípade, ak by piesenka bola napasovaná do ultra sexi handričiek, v pozadí so západom slnka na veľkoplošnom formáte obrazovky, opsypaná konfetami slávy, v lesku discogúľ a s omamným hlasom Georga Michaela v pozadí. Proti Georgovi inak nič nemám, Last Christmas do smrti pre mňa ostane vianočným evergreenom, a aby farieb nebolo veľa, hoci farieb nie je podľa mňa nikdy dosť, vrátim sa radšej späť k čistote. Čistota pocitov, s ktorými Clinton spieva. O nádeji, o odvahe zmeniť sa, byť lepšími, o prírode, lebo z tej sme všetci stvorení. Aby sa však človek nestaval na piedestál všemohúcnosti a všemúdrosti, vkladá sa do rúk svojho boha. A prosí aj o pokoru, o múdrosť a nielen prázdne reči. O poznanie kultúry, histórie, z ktorej sa môžeme poučiť. Nie ako kazateľ, ako učiteľ, ale ako človek. Nie je dokonalý, ale kurevsky ho baví život, s úsmevom svietiacim na čokoládovej pleti spieva, že je to celé aj tak malicherné, a preto jediné, čo ho zaujíma, je tu a teraz a v takom prípade netreba rozmýšľať o potom. To so všetkou pokorou vkladá do rúk stvoriteľa vesmíru a hviezdneho prachu. A toto všetko počuť. Lebo je to reč sveta a tá sa neskrýva. A je aj v tomto albume.

Jasné, že nie je slepý a vidí aj neprávosti, vojny, zverstvá ľudskej populácie, márnotratnosť a pokrytectvo, ale robí, čo môže. A tak spieva ďalej. Nie, nie, žiadna nuda, ale slnkom pozlátené strunky.

I write from my heart. The world is full of inspirations... nature, people, politics, love. I write about them all. My music is good for soul - always with a message of hope and betterment for tomorrow. It´s good for dancing, good for listening and appeals to the young and old. (Clinton Fearon)