I*Am*Korben Dallas

Chcel by som byť lepší... V poradí druhému albumu bratislavskej kapely Korben Dallas sa to aj podarilo. Je lepší, vyzretejší a posúva latku súčasnej slovenskej scény o kus vyššie. Svedčí o tom aj fakt, že nahrávanie Karnevalovej vrany si zobralo pod taktovku prestížne vydavateľstvo Slnko Records.

To, čo ostalo z Appendixu a stálo pri zrode Korben Dallas, sú dvaja členovia - gitarista a spevák Juraj Benetin a basgitarista Lukáš Fila. Inak sa kapela posunula z garážového funk-rocku k dospelej rockovej intelektuálnej nahrávke.

Album pôsobí hneď od prvého dojmu zohrane, skladby akoby na seba nadväzujú... až kým pri poslednej a zatiaľ najúspešnejšej skladbe Otec nenastane časová slučka, pri ktorej sa musíte vrátiť o 3:53 dozadu a vypočuť si ju znova. Text skladby je veľmi osobný, no na druhej strane dokáže osloviť aj „širokú“ verejnosť - nesplnené ambície má asi každý z nás. Osobný a podmanivý je aj Jurajov hlas, ktorý je oproti debutu krotkejší a jeho hĺbky tak dostávajú oveľa väčší priestor. Najlepšie to vystihol Pišta Vandal, keď hovoril o úžasnom zafarbení Benetinovho hlasu: „To je hlas-klitotras!“

Skladby sa stali melodickejšie, žánrovo rozmanitejšie (s veľkou prímesou folku) a kompozične jednoduchšie. Takisto pribudlo aj viac pomalších pesniček (Spovede), balansujúcich na hrane nudy a poetickosti, ktorá vás nie vždy musí chytiť za srdce.

Na nahrávanie boli pozvaní aj Ľubo Petruška (bol aj pri zrode prvého albumu) a Andrej Šeban, čo sa ukázalo ako dobrá voľba. Jediné, čo by mohlo predstavovať problém pre priemerného poslucháča slovenskej mainstreamovej hudby (na jej okraji korbenisti stoja), je, že texty piesní nie sú len bezobsažným bľabotaním do mikrofónu, ako sme zvyknutí pri desmodoch, aj em ti smajloch či zuzkách...

V tomto prípade sa bude odvykať ľahko, pretože Korben Dallas dospeli a našli svoj štýl, podľa ktorého je ľahké ich rozpoznať. A svedčí im.