Jeff Buckley a vracení času

Ako spieva Rottrová v Já a Ty: "... dali nám lejstro a nedali záruční list", tak pomaly dvadsať rokov od odchodu Jeffa Buckleyho sa viacej nehanebného hrabania v posmrtných demo a live nahrávkach dočkal už len Kurt Cobain. Pár dní dozadu som strávil pracovný týždeň v hlavnom meste Nórska, v meste protikladov - fancy štvrte v blízkosti fjordu, depresívny Frogner Park a oproti tomu po Prahe najviac herákov a žebrajúcich ľudí v uliciach na m². Prvýkrát som si You and I pustil počas rannej prechádzky v blízkosti squattu Hausmania. I keď na iných diskoch vydané covery Lilac Wine a prevedenie Kanga-Roo považujem za temne najromantickejšie songy, aké boli kedy nahrané, prekonávajúce aj This Mortal Coil, o Hallelujah radšej nehovoriac, tu sa pohybujeme na neistej plytčine, kde sa strieda pár naozaj dotiahnutých songov s bahnom opitých náčrtov. Podobne ako v prípade Micheala Giru, hodnotná časť spočíva v tom, že sa dozvedáme, kam sa uberali pôvodné nápady od svojho vzniku po finálnu verziu. Na tejto kompilácii je znova množstvo coverov (Bob Dylan, Led Zeppelin, The Smiths), ale žial chýba Song to the Siren, ktorú spieval na pohrebe svojho vlastného otca Tima Buckleyho, a dokonalý duet All Flowers in Time Bend Towards the Sun s Elizabeth Fraser sa z pochopiteľných dôvodov tiež nedočká vydania.

Ak budem chcieť počuť, ako znie Jeff Buckley v lo-fi verzii, pustím si radšej Live at Sin-é aj so syčaním pressostroja a kecaním publika. Najsilnejší moment celého výberu nastáva pri prerozprávaní zrodu titulne piesne Dream of You and I - priamo zo sna. Za všetkým nehľadaj ženu, ale grungeovú kapelu! Doteraz si pamätám, ako som sa zoznámil s jeho tvorbou, pozerajúc DVD Live in Chicago a hlavne bonus materiál, kde rozpráva o svojej oddanosti hudbe, niečo neuveriteľné a ten jeho šialený hlas a rozsah (emócií). Videl som to stokrát.

Ak už budete v Osle, stavte sa v bare Taxi Take Away, väčší pajzel nenájdete široko ďaleko, možno vám tam vysvetlí Jason Paradiso z Azerbajdžanu v prevleku za dalmatínca, ako to vlastne je s utečencami a vôbec, nechajme mŕtvych, nech sa v pokoji plavia dole riekou za svojim osudom. Dohľadajte si predčasne zosnulého slovenského "pesničkára" vydávajúceho pod menom Cadillac Face. "Jen ne prosím vracet čas!"