Škrábanice a existenciální večery

„Čtu si ulici jak otrevřenou knihu.“ (Dizzastar)

Vydavateľstvo poskytlo v anotácii k tejto nezvyčajnej nahrávke len pár záchytných bodov, ale dôležitých, pretože bez nich by sa aj ostrieľaný poslucháč mohol stratiť. Treba si zapamätať pojmy: konkrétna poézia & musique concrète, vokálna performance, akuzmatický priestorový zážitok, polyfónny ambient. Cover albumu, tváriaci sa ako grafická partitúra, zľahka predznamenáva, čo bude nasledovať, a zároveň sa mi vynára pred očami vizuálna poézia Milana Adamčiaka a prvé spracovanie jeho tvorby súborom súčasnej hudby Agon Orchestra na živej nahrávke Typornamento.

Po zadefinovaní, v akých končinách sa pohybujeme, môže byť ďalším kľúčom vysvetlenie, že ide o kooperáciu dvoch skúsených harcovníkov na experimentálnej scéne. Skladateľ Michal Rataj, nadšenec radioartu, priekopník elektroakustickej hudby v Čechách, tvorca soundtrackov k dokumentárnym filmom a scénickej hudby, ale hlavne neoblomný improvizátor, ktorý s rozvahou a nadhľadom využíva kompozičné znalosti v praxi. Na albume sa stará o live elektroniku a zvukové predmety. Jaromír Typlt obsluhuje rečové orgány, akustickú basgitaru a rovnako rôzne zvukové hračky. Veľmi svojské podanie slam poetry bez obvyklých žánrových hraníc. Jeho prejav, texty a podanie jednotlivých slov, mrmlania, rečových skratiek a skratov à la Antonin Artaud môže vzdialene pripomenúť Sifona a staršie nahrávky WWW (Za obrazovkou alebo Déšť je voda k převaření). Prepojenie nie je “mimo mísu” keďže brat Jaromíra Typlta je dvorný textár WWW.

Release je vydareným prenosom niekoľkoročných skúseností zo živého hrania a hrania sa do štúdia. Koncepciu tvorí trinásť zdanlivo narýchlo naškrabaných sketchov (skladby často nepresahujú minútu), v zmysle návrhu na budúci graffiti piece, ktorý si writer načmára za pár sekúnd a potom ho nosí v hlave, pokiaľ ho niekde, plne sústredený, nevyleje na vlakovú súpravu. Tieto sketche sa plne realizujú v dvoch dlhších skladbách Vráceno zpět a Prodřené naskrz, ocitáme sa v rozhlasovej hre pustenej pospiatky, zmutovaný naechovaný hlas, hlas ako samostatný nástroj dekonštrukcie a nositeľ vyprázdnenej narácie, vrčanie aj plačlivé výdychy, klepkanie, kvapkanie, syntetizátorové vlnenie a nedefinovateľné zvukové objekty. Podivíni by si dokázali pustiť na party určite aj prekvapivo tanečný zásek Nahradit alebo smazat, ale ide o výnimku. Škrábanice sú počúvaním na existenciálne večery o samote, ktoré môže dopĺňať šuchot pri otáčaní stránok Kafkovho Zámku, atmosféra je podobne priepastná a nedôverčivá. Na klávesnicu mi práve padla miniatúrna húsenica zo stropu.