Lana Del Rey v modrom zamate (s príchuťou coly)

Who are you? Are you in touch with all your darkest fantasies?

Have you created a life for yourself where you're free to experience them?

I Have.

I Am Fucking Crazy. But I Am Free.

Pokušenia mám rada a najmä hudobné. Také, ktoré zvádzajú definovať podľa prvého dojmu, a tie isté, ktoré vás dokážu prevetrať a uistiť vás, aké fajn je meniť rozhodnutia. Meniť a stále mať pocit, že neviete nájsť tie správne slová. Tak len skúšam a nebudem chodiť ako okolo horúcej kaše a možno budem chcieť zomrieť mladá. A slobodná.

Keď som prvýkrát videla klip k Born to die, musím sa priznať, nečakala som, že bude mať taký ohlas. Pre mňa bolo hneď v prvej chvíli jasné, že chladnosť a neprístupnosť nemôže byť taká priťahujúca. A zrazu bola. Vravím si, aké sklamanie, aká škoda, ľad sa roztopí a ostane po ňom len interhotel pre tučniaky. Hm. Neskôr som si stiahla rajský album s očakávaním letných, veselých textov, chytľavej melódie s maslovou príchuťou pop-cornu. Ale ľad sa neroztopil. A po vypočutí cover version Blue Velvet som s prehľadom vedela, že Lana nespieva pre dnešok. Ale pre krajšie včerajšky. Hlas sa s istotou a bez strachu plaví modrými riekami zamatu a v nich aj zakotví ako v prístave pre ťažkú dušu.

Rovnako bez akéhokoľvek citového zafarbenia v hlase sa jej páči vytetovaný had ako brečtan a inkustová modrá a ako by sa nič nestalo, zvodne si sťahuje podvazky a robí šou pre svojho oca, pre žhavého tigra. Akoby sa nič nestalo, bez hanby spieva o oidipovských chutiach. Sakra, to myslí vážne? Odpovie len chladným pohodením pleca. Podelí sa so všetkým.

My pussy tastes like pepsi cola

my eyes are wild like cherry pie.

I gots a taste for men who older

It's always been so, it's no surprise.

Je krásna, dokonalá a nemá sa začo hanbiť, keď povie, že dokonalým doplnkom ženy sú diamanty, ktoré si vychutnáva ako vanilkovú príchuť najsladšej drogy. A to všetko povie, ako by stála v rade na zmrzlinu a mliečny koktail. Spovedá sa z toho, že ani ju táto pretvárka vlastne nebaví.

I pretend I’m not hurt,

I walk about the world like I’m havin’ fun.

Texty si píše sama a občas zabudne na to, že poniektorí aj počúvajú. Ako som ja chcela počuť, čo dopovie ďalej. Akú opustenú, bezradnú, bezsennú noc vylíči. Aké alkoholické obsesie mladistvej ju doteraz trápia alebo, ako priznáva, len predstiera, že ich skryje za nesmelý úsmev a dokonalý make up. Ak sa hrá, tak to robí bravúrne. Možno to nie je strategický šach, ale hneď na začiatku ukáže karty.

Jazdí na motorke, bez toho, aby sa jej pohol čo i len jeden vlas na hlave, šansónovo preteká ušami, tvaruje, elegantne modifikuje, akoby mala hlas z gumy, a pritom si stále zachováva vážnosť dámy, pre mňa skôr ako depresívnej, čarovne smutnej kvôli bezútešnosti nenaplnenej lásky, ktorú si schová iba do piesní. „I’m tired of feeling like I’m fucking crazy, too much I strive, I just ride/ You can be my full time daddy, You can be my full time baby.“ A baví ma to počúvať. Lebo mám rada Elvisa a Boba Dylana, Nirvanu a trochu aj Ježiša.

Elvis is my daddy,

Marilyn’s my mother,

Jesus is my bestest friend.

We don’t need nobody,

’cause we got each other,

Or at least I pretend.

A toto napísal nejaký týpek a páči sa mi to:

Pops Like: Fiona Apple meets Chris Isaak crossed with Marilyn Monroe singing Happy Birthday, as Kanye West‘s production scraps flit around in the background.

Heaven is my baby, suicide’s her father,

ale inak je to celkom normálna holka.