Help Duvala Timothyho je silná výpoveď súčasnej alternatívnej hudby ukazujúca, ako naozaj znie svieža a inovatívna nahrávka, ktorá nestráca na prehľadnosti.
Help Duvala Timothyho je silná výpoveď súčasnej alternatívnej hudby ukazujúca, ako naozaj znie svieža a inovatívna nahrávka, ktorá zároveň pozná svoje miesto a nestráca na prehľadnosti. Album vzniknutý v Londýne a Los Angeles predkladá mix odvážnych aranžmánov, minimalistických klavírnych kompozícií a prvkov súčasnej R&B a glitchovej elektroniky. Neoddeliteľnou súčasťou sú ale jazzové postupy, na ktorých stojí viacero skladieb. Help sa tak okrajovo dotýka súčasnej britskej jazzovej scény, ktorej vplyv je vo vyznení nahrávky jasne zreteľný.
Duval Timothy síce dáva prednosť čistej inštrumentácií pred hlasom, ale práve sila hlasu má dôležité miesto naprieč skladbami. Najzreteľnejšie je to viditeľné v piesni Slave, hovoriacej o tom ako sa elementy z otrockého systému implementujú v iných podobách do súčasného sveta, konkrétne hudobného priemyslu, o ktorom rozpráva zosamplovaný Pharrel Williams. Nie je to ale len výpoveď Timothyho, ale celej komunity, na ktorej je album postavený, odrážajúc množstvo kooperácií. Na gitare vo viacerých skladbách hosťuje Twin Shadow a z britskej súčasnej scény tu nájdeme dvojicu Vegyn a Mr.Mitch. Pri jednotlivých skladbách sa takisto strieda viacero ženských vokálov na čele s Melanie Faye. Práve množstvo spolupráci dodáva albumu viac farieb, vytvára komplexné dielo s jasným zámerom a autormi, ktorých vplyv na celkovom vyznení má zmysel.
Help je popreplietaný rôznorodými skladbami, v ktorých hlavnú úlohu hrajú jemné klavírne podklady s pozývajúcou atmosférou. Fall Again je piesňou s najsilnejším popovým rázom, upokojujúcou atmosférou a gospelovými vokálmi. Naopak skladby ako Like alebo Still Happened sú rozbité množstvom aranžmánov cez chaotické sample, modulácie hlasov a pomaly ustupujúce a znova vynárajúce sa beaty. Všetko, ale akoby stojí na pozadí neustále pripomínajúcich sa zvukov nežných kláves. Medzi rozmanitejšími piesňami, čoraz viac sa približujeme k záveru albumu dostávajú priestor čisté klavírne sóla dokazujúce Timothyho skladateľskú uvedomelosť.
Minimalizmus a zároveň množstvo farieb. Timothy cez svoju hudbu pozýva, buduje intimitu, cez ktorú poodhaľuje komplexné problémy, ako rasizmus v hudobnom priemysle a súčasne hľadá miesto v obklopení ľudí a priateľstva.
Pozvi ma, nepridem vpadá pod rukama Robina Galii přímo do smířeného povzdechu nad bullshitem „povinných“ společenských akcí přetékajících sociálním kapitálem a trapnými small talky. Sedmá řadovka nachází Katarzii zavřenou doma a snící o utopii, snad i spokojenou, zároveň ale stále pochybující a pozorující pokřivené dění za záclonami.
Režisérka staví své přímořské drama především na atmosféře. Neviditelná kamera téměř dokumentárně vplouvá do rodinných setkání, zatímco radost z větru ve vlasech a vůně soli postupně narušují pochyby. Divák rodinná tajemství odkrývá společně s Marinou.
Pebble Seven ve spolupráci s producentem a experimentátorem Oliverem Torrem nahrála desku, na které se vydala rozplétat vlastní mikrosvět mezilidských vztahů, vrací se k pocitům a očekáváním, které v ní vyvolaly, ve snaze najít cestu k ostatním i sobě samé.
Deska svým názvem odkazuje na hadí energii kundaliní proudící páteří a tisková zpráva hovoří o hudební cestě přijetí, růstu a transformace. Nenechme se všeobecně nadužívanými ezoterickými termíny odradit, u Havelky se nejedná o prázdné floskule.
Režisér chápe zneužití moci jako něco, co nevzniká jedním rozhodnutím, ale pomalu a nenápadně, a v tom je nejblíž současnosti. Zlo nevstupuje na scénu dramaticky, ale plíživě.
Stylizace je velmi specifická, postavy přehnaně karikované, prostředí až groteskně pestré, fyzika a logika příběhu místy připomínají spíš delirium než realitu.