Necro Deathmort ako doomovica s jednoduchými, ale ťažkými riffmi

Od kapely, čo si dá názov znamenajúci „smrť smrť smrť“, sa nedá čakať iné, ako hudba s veľmi pochmúrnym nábojom. Dvojica hudobníkov Necro Deathmort, ktorú tvoria AJ Cookson a Mathew Rozeik, ale zachádza takpovediac do extrému, ich zvuk je veľmi jedinečný, „ultratemný“ a vyslovene naštvaný, čo vidno aj na ich novinke. Jedná sa o experimentálny počin, čo nám ukazuje hneď prvá skladba Imperial. Postupne sa prehupuje z akéhosi dark ambientu do IDM, v polke pesnička znie doom metalovo a ku koncu naberie mňamózne droneové obrátky.

Druhý song Led to the Water je iný, je výrazne pomalší, ťažší a hutnejší, vkuse sú v popredí vlny gitarových riffov a objavuje sa aj preefektovaný screamovaný spev, dodávajúci pesničke hnevlivú atmosféru. Tretia Endless Vertex je oproti predošlým skladbám pocitovo farebnejšia, je krásne vystupňovaná, začína ambientovo, postupne sa pribalujú bicie, basová linka a pesnička naberá na obrátkach, až kým sa ku koncu zase nepridajú hutné doomové gitary. Nutno dodať, že znie v niektorých pasážach až noisovo. Wretched Hag je vyslovene darkambientový kus. Je bez výrazného rytmu, veľmi pomalá a uťahaná, akési ticho pred búrkov, lebo hneď po nej nasleduje Arrows, čo je najkratší a najnahnevanejší song na albume, má výrazné gitary, relatívne rýchle bicie/beaty a veľa ukričaného spevu. Spolu s Wretched Hag tvoria úžasné kontrastnú a pritom dopĺňajúcu sa dvojicu, preto sú mojim obľúbeným segmentom dosky.

Shadows of Reflections of Ghosts Past je „oddychovka“, aj keď dynamickejšia a pre poslucháča, ktorému ambient nevonia, zábavnejšia ako Wretched Hag. Nedá sa povedať, že by mala dychberúci vývin, práveže je dosť monotónna, napriek tomu ale zábavná, pripomína mi čiernu rôsolovitú hmotu, v ktorej sa človek čvachtá a je tak lepkavá, že z nej nevie vyliezť. Theme from Escape je ďalšia z nahnevaných pesničiek, pekne na striedačku, predposledná Starbeast, je zase temne ambientová a aj keď v nej počuť veľa industrialových prvkov, dá sa považovať za ďalšie ticho pred búrkov, pretože po nej nasleduje vyvrcholenie - vál Insecto! Doomovica s jednoduchými, ale ťažkými riffmi, spevom prehnaným cez distortiony a echá.

Celkovo sa môže zdať, že je The Colonial Script monotónny a tým pádom nudný, ale tak to nie je. Monotónnosť je zámerom autorov a prispieva k temnej vesmírnej atmosfére, ktorú sa snažia navodiť. Treba sa do tejto čiernej smoly celý ponoriť, inak The Colonial Script zostane nedocenený.

Navíc ide o koncepčný album, má opisovať príbeh ľudstva (charakter hudby napovedá, že NDM nie sú s ľudstvom zrovna spokojní), ktorý skončí obrovským nočným motýľom (Insecto!). Ten pristane na Zemi a zničí a zabije úplne všetko bez toho, že by o tom vôbec tušil. Potom odletí späť niekam do vesmíru a na Zem okamžite zabudne – čo tým chcú asi len NDM naznačiť?