Pharmakon - pitva s jasným zámerom

Takže vyrastáte v New Yorku, kde sa na ulici stretávate bežne s krvavými bitkami a miliónmi ľudí, ktorí pred plačúcimi a zvracajúcimi bytosťami odvracajú zrak z ľahostajnosti a bez záujmu. Plienky vám prebaľovali na punkových koncertoch, kde ste trávili väčšinu svojho času. Margaret Chardiet má slušné podhubie na to, aby o ňom vytvorila silné a autentické svedectvo. Väčšina ľudí si žije v bezpečnej bublinke, ale Margaret s noiseovým projektom Pharmakon dokáže v sekunde bublinu prasknúť a postaviť vás bezbranných a zraniteľných do centra monštrózneho hluku a bolesti. Upozornila na seba prvotinou Abandon (2013) a hlási sa opäť s LP Bestial Bourden. Šesť skladieb vznikalo na nemocničnom lôžku po operácií, zatiaľ čo sa Margaret spamätávala z toho, že ju, ako poznamenala, jej telo zradilo. Body Betrays Itself je neľútostným útokom, zvieracím kričaním do tmy. Pharmakon pritvrdila. Realitu, nech je akokoľvek krutá, vždy exponuje do obludnej podoby, a tak ju robí neodškriepiteľne nevyhnutnou. Na úvod prichádza rytmický dych zachvátený kŕčom, strachom a znie hrozivejšie ako akýkoľvek krik. Rinčanie a úzkostný bzukot elektroniky prerážajú údery na obľúbený obdĺžnik plechu, ktorý má v hudbe Pharmakon čestné miesto. Melódie v surovom štádiu rozkladu. Bestial Burden sprevádza znepokojujúci a hlbinný hluk, cirkulujúci v pravidelných intervaloch narúšaných silným krikom. Margaret zo seba dokáže vydať nespočetné množstvo emócií, akoby otvorila Pandorinu skrinku a všetok hnus a zvratky sa miesi s jej bolestivými výkrikmi. Ak sa na to dáte, vykričí si dušu aj za vás.

Uvedomenie si vlastnej zraniteľnosti hrá v tomto očistnom procese obrovskú rolu. Pokiaľ k nemu nepristúpite, je dosť možné, že Margaret ostane len posadnutou uziapanou ženskou. A pri tom v hudbe sa nachádza čosi oveľa extrémnejšie ako to, čo si prežila. Nesnaží sa veci zľahčovať, ale ponúka ich pitvu s jasným zámerom - prejsť si peklom a odísť v pokoji. V jednom rozhovore sa sama seba pýtala, prečo si to robí. Vychádza s kožou na trh, prechádza sa medzi účastníkmi, púšťa im do žíl číre zúfalstvo a do tváre im vmieta všetko, čo v sebe má. A oni len nehybne stoja. A v tom je práve podstata: nemožnosť či neschopnosť ujsť, prinútiť pozrieť sa do očí tomu, čo je ťaživé. Takáto hudba sa nedá stráviť napoly, nemá význam ju zdieľať na sociálnych sieťach. Nemá až taký dôležitý kontext, ale prináša drvivý elektronický dopad na jedinca. Jednoducho ju treba zažiť. Nechať si ju prejsť telom. Netreba pripomínať, že takýto talent si na svoje turné pribrali práve Swans. 20.10. Praha.