Post-apokalyptický ambient aneb Yeule je späť

Trochu temné, trochu sci-fi, ale hlavne veľa kvality. Novinka Glitch Princess je druhou štúdiovkou z dielne non-binary hudobného projektu Yeule, ktorí vytvárajú celkom nový alternatívny vesmír. Ich charakteristický podmanivý, bohato navrstvený zvuk nás vtiahne do post-gender vesmíru „harawayovských“ protagonistov Nat Cmiel.

Depresia, prázdnota a láska predstavujú nosné pilieri albumu. Na prvý pohľad pôsobí Glitch Princess ako syntéza ranej tvorby Grimes, estetiky Chromatics a minimalistickej výpravnosti ambientu. Ich krehká a intímna, no paralelne veľmi expresívna až surová výpoveď výrazne zintenzívňuje zážitok z počúvania. Oproti ich debutu Serotoninu II je Glitch Princess konzistnejšia a Yeule sú otvorenejší než kedykoľvek predtým. Textovo aj hudobne.

Zaujímavý je prvý track My Name Is Nat Cmiel, ktorý je niečo ako seba predstavenie alebo audiálny Tinder profil, podložený nepravidelnými zvukmi synťáku. Nat nám odkrýva kúsok seba a udáva kurz dominantnej temnej, post-apokalyptickej atmosféry albumu. Yeule sa neboja pracovať s postavou, ktorá nezapadá do štandardných spoločenských škatúľ. V ich svete veci nie sú len čierno-biele. Nat v texte zaostrujú aj na problematiku genderu a ukázujú, že človek nemusí byť iba jedno alebo druhé. Možnosti šedej zóny sú nekonečné.

Praskavý zvuk glitch-popu krásne dopĺňajú inštrumentálne vsuvky anglického producenta Dannyho L. Harlea (spolupracoval s Caroline Polachek alebo Charli XCX), ktorý sa s Yeule podieľal na siedmich trackoch. Sila tohto tandemu sa odzrkadlila aj v tracku Eyes, ktorý brilantne spája zámerne ignorované intonačné prešľapy Yeule, prvky kinematografickej hudby a piano. Výsledkom je nedokonalo dokonalá symbióza, robiaca nielen Eyes, ale aj zvyšné tracky unikátnymi.

Z davu vytŕča aj posledný track The Things They Did for Me Out of Love, no ten sa kvôli svojej dĺžke objavuje iba v digitálnej verzii. Takmer päťhodinový dark ambient je dosť neobvyklým zakončením albumu, no nič prvoplánové by sme od Yeule ani čakať nemohli. Ak poslucháč hľadá niečo do uší pri učení, čítaní alebo potrebuje nachvíľu vypnúť, tento track je ideálnou voľbou.

Aj vďaka tým správnym spoluprácam je Glitch Princess niečo ako inovatívnejšia verzia Serotoninu II, na ktorom Yeule pracovali sólo. Zvuk Glitch Princess je o niečo pestrejší, pričom je poslucháčovi textovo aj hudobne bližšie. Yeule dokázali, že menej je niekedy viac a nedokonalosti sa nakoniec môžu stať prednosťami.