Pozrieť sa samým sebe do očí (Chci se ti podívat do očí)

Thordis Elva je islandská autorka a aktivistka za práva žien. Spolupracuje na rôznych aktivitách za rovnosť, navrhla zmeny v koncepcii prevencie násilia a sexuálneho vzdelávania na školách v podobe krátkych filmov. Chci se ti podívat do očí, ako sama hovorí, je príbeh cesty za uzdravením, je to ale aj príbeh o zrade niekoho blízkeho, komu ste absolútne dôverovali. V patriarchálnej spoločnosti stále žijeme pod jemným, v niektorých prípadoch neviditeľným plášťom, ktorý určuje, čo je dovolené, čo je správne, okráda nás o vlastné slová. Vychádzame z niečoho, čo je tak zakorenené v celej spoločnosti, zapácha to a hnije.

Pomenovať násilie nevychádza len zo samotného slova. Vychádza z liečenia krehkej duše a pochopenia, že za činy iných my sami nemôžeme. Priznanie samých pred sebou, čo sa nám stalo. Je to zlomená dôvera a ich sebeckosť a moc, pri ktorej preživších postavili do pozície tých, ktorí môžu byť ovládaní. Ak si to všetko zažijeme v dospievaní, je náročné pochopiť, čo sa vlastne stalo, a nazvať činy správnymi slovami. Náročné je to vlastne v každom veku.

Elva zdieľa osobný a bolestivý zážitok, keď bola ako šestnásťročná znásilnená svojím priateľom. Ponúka aj perspektívu násilníka, Toma, ktorý sa po rokoch vyrovnáva s tým, čo spáchal. V emailovej konverzácii pomenúva, čo sa jej stalo, a tam začína spoločná cesta odpustenia, pokračuje a vrcholí pri osobnom stretnutí v Kapskom Meste, kde problematika znásilnenia obsadila celosvetovo vrchnú priečku.

Deväť dní v Kapskom Meste, ako ich prežila Thordis, ako aj Tom. Definuje ho len slovo násilník? Nie je to paradox, že takýto čin spáchal najbližší člověk, štatistiky neklamú, podobné druhy násilia páchajú ľudia blízki, dobrí, vzdelaní, dokonca angažovaní. Ťažko uveriteľné sú snáď len všetky náhody, ktoré sa dvojici po potulkách Kapským Mestom stávajú. Rovnako ako samotný fakt uvedomenia a sebareflexie Toma, kde každé slovo je ako ukážka vzorového jednania.

Odhliadnuc od toho, má titul Chci se ti podívat do očí neuveriteľnú dynamiku práve vďaka denníkovej forme a presvedčivo demonštruje, aká je téma dôležitá. Postaviť sa svojim činom priamo a pozrieť sa samým sebe do očí je snáď ta najväčšia odvaha a rozhodne to nezažije každý.