Prechod do serióznej roviny (Rich Brian)

Prerod z vtipnej internetovej postavy do pozície vážneho hudobníka nie je ľahký. Tyler, the Creator na to potreboval desať rokov a mnohým iným umelcom sa za takú dlhú dobu ani nepodarilo udržať publikum. Rapper Rich Brian získal popularitu v roku 2016 debutovým singlom Dat Stick. Videoklip, kde sedemnásťročný indonézsky chlapec rapuje o zabíjaní policajtov do trapového beatu a s kamarátmi máva zbraňami zaujal najmä svojim humorným vyznením. Následne sa z Rich Briana stala virálna senzácia, ale z jeho novšej tvorby a rozhovorov je zjavné, že ambície má iné. Teraz prichádza s novým albumom The Sailor, čo je zatiaľ jeho najjasnejší pokus o prechod do serióznej roviny.

Táto zmena je zjavná už pri výbere producenta. Stal sa ním Bekon, ktorý je známy najmä vďaka svojej práci na DAMN. od Kendricka Lamara. Aj do tohto projektu priniesol zmes rapovej mohutnosti s hlbokými basami a tvrdými bubnami, a popového cítenia s príjemnými melódiami. Túto popovosť Brian sekunduje spevom, ktorý nie je utopený vo vrstvách auto-tune, ale naopak aj svojím prirodzeným hlasom dokáže udržať refrén ako napríklad na Drive Safe alebo No Worries. V podobnom uvoľnenom duchu sa nesie aj óda na leto 100 Degrees.

Po zábave ale prichádza vytriezvenie, a keď sa Rich Brian snaží ukázať v zrelšej forme, nefunguje vždy všetko ako by malo. V závere úvodnej skladby The Sailor sa objavuje časť s hovoreným slovom, kde opisuje ako vyjde z obchodu, stretne malé dievča a rozpráva sa s ním. Sekcii očividne inšpirovanej Lamarovým BLOOD., avšak chýba nejaký druhý plán. Snaha vytvoriť koncept znie iba ako kopa bezvýznamných slov. Podobne nesúrodo znie aj pieseň Slow Down Turbo, ktorá skáče z nápadu na nápad a za štyri minúty nerozvinie ani jeden.

Odhliadnuc od týchto chýb možno nájsť na albume dôkazy hudobnej a textárskej vyspelosti, ku ktorej sa Brian snaží dostať. Na pilotnom single Yellow otvára otázky svojho pôvodu, relevantnosti, snahy byť úspešný a zároveň strachu, ktorý z úspechu má. Aj bez použitia klišéovitých postupov je možné z textu a prejavu pochopiť zúfalstvo a rozpoloženie, v ktorom sa nachádza. Na niektorých miestach (Drive Safe, Curious) zas zvuk obohacuje akustická gitara, ktorej motív eskaluje na záverečnej Where Does The Time Go. Vokálne harmónie od Joji-ho sa tam prepletajú s krátkymi sláčikovými úsekmi a mnohohlasými veršami o dôležitosti času.

Podľa názvu a obalu albumu sa Rich Brian považuje za námorníka s ďalekohľadom pozerajúcim pred seba. A ako taký hľadá v diaľke medzi svojou internetovou slávou a množstvom vplyvou seba a svoj zvuk. Ale nie všetky objavy stoja za to a nie každý pokus o novátorstvo je úspešný. Avšak niekde medzi tým všetkým je cesta, na ktorej konci sa môže vyskytnúť množstvo kvalitnej hudby.