Přírodní elektronika, intimita, záblesk! (Päfgens)

Slovenská kapela Päfgens bola založená vo Varšave v roku 2013 pôvodne ako obývačkový projekt a pod týmto statusom vydali aj svoj debut What Happened to Erich Zederkoff? (2014). Zmena nastala minulý rok, keď Jana Kočišová a Filip Drábek presunuli svoje aktivity do Berlína. Nové mesto, nová obývačka, nové všetko. Aj album.

Volá sa Tinyold Hands a oproti Zederkoffovi nenastali žiadne radikálne zmeny. Päfgens stále ťažia zo šikovne premyslenej jednoduchosti, ktorá si bez problémov vystačí len s basou a gitarou, kde tu nejakým zvukovým efektom, terénnymi nahrávkami na pozadiach a milo nesmelým ženským vokálom. Očakávaný hudobný vývoj spočíva v ešte väčšom eliminovaní akéhokoľvek pesničkového základu jednotlivých skladieb, krehké motívy sa vynárajú, prepletajú a miznú rýchlo, aby tým najdôležitejším mohla ostať atmosféra. A tá ani na moment neskĺzava k naivite.

Tridsať päť minút hracieho času vzniklo behom hodiny reálneho živého hrania priamo v štúdiu s cieľom zachytiť intimitu živého vystupovania. Vytrhnúť z Tinyold Hands konkrétne skladby, ktoré by mali predstavovať to najlepšie, je nemožné. Album funguje len ako celok a krásnym ho robí veľké množstvo smutne veselých aranžérskych momentov roztrúsených naprieč, keď v drvivej väčšine prípadov ich má na starosti gitara. Prejavujú sa výsostne akusticko melodickým prevedením, alebo vo forme stenovitých útvarov, čo výborne vystihujú napríklad Cone a nasledujúca Pavé. Množstvo použitých terénnych nahrávok dopĺňa nástroje tak, aby album vo výsledku dokázal navodiť pocit tak povediac vonkajšieho počúvania. Niečo ako prírodný lo-fi shoegaze.

Päfgens zvládajú druhú nahrávku s gráciou im vlastnou, no bolo by zaujímavé, keby sa im podarilo opustiť komfortnú zónu. Síce by to mohlo znamenať, že trojka sa nebude podobať na svojich predchodcov, ale mohol by to byť ich najlepší album vôbec.

Text vyšel v magazínu Full Moon #70.