Sofistikovaný meditačný mood (Owen Pallett)

Owena Palletta som videl za podivuhodných okolností naživo pred mnohými rokmi v košickej Tabačke. Vedel som o ňom akurát to, že je to „ten týpek čo hral s Arcade Fire“. Na stagei spôsobil doslova spúšť, loopoval si husľové slučky, klavír aj gitaru, a celé to pretkal sugestívnym pesničkárskym feelingom a nenaliehavou melanchóliou. Vystúpenie v dynamike nepoľavilo ani na chvíľu, a to aj napriek tomu, že Owen stál na skromnom stageiku sám. Pre pár desiatok ľudí, čo tam boli so mnou, by tento multi-muzikant vypustil aj dušu.

Jeho najnovší album Island obsahuje všetky elementy daného koncertu s tým, že na pomoc mu prišiel London Contemporary Orchestra. Určitá nenútenosť sa piesňami zakráda aj tu, s miernou dávkou minimalistickej klasickej nadnesenosti v prevažne akustických, klavírnych a gitarových kompozíciách. Ak sa sem-tam objavia bicie, fungujú skôr ako výrazový prostriedok než ako súčasť kostry skladieb. Výnimkou je A Bloody Morning, v ktorej počuť výraznejšie crashe a hravú klavírnu tému s najciteľnejším popovým presahom.

Na rozdiel od dávneho koncertu, albumu chýba pomyselná miera napätie aj určitej invencie. Nápady ale nie sú nosníkom Owenovho v poradí piateho albumu. Tým je všadeprítomná hutná atmosféra, nálada nasiaknutá rôznorodými emóciami. Pesničky sa lenivo prepletajú a hypnotické, jednotvárne ale nežné Pallettovo vokálne frázovanie upevňuje všadeprítomný a sofistikovane vystavaný meditačný mood. A niet divu: „This emptiness is a gift, I'm free to write the future, an empty man undefeated“ z krajne folkovej skladby Transformer hovorí jasnou rečou. Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla – vďačnosť aj fragmenty lákavého neznáma.

Za vrchol albumu považujem pieseň Fire-Mare. Ak táto skladba spĺňa parametre nadnesene znejúceho žánru „baroque-pop“, potom sa s radosťou stávam jeho nadšeným fanúšikom. Jednoduché akustické kilá kmitajúce tam a späť na pomyselnom metronome, uzemňujúce slákové pozadia a vokál nasiaknutý prekvapivou, ale o to viac potešujúcou nádejou. Takéto prekvapenia môžem.