Trochu červené (Lelee)

Trio s kľúčovou rolou na lokálnej nezávislej scéne prichádza po prvom albume Čuka bije pumpa (2021) s novinkou Mora malo u crveno. Vokalistka a basistka Jolana Rusjan z Belehradu, macedónsky gitarista a vokalista Damjan Manevski a slovinský bubeník Leon Stoilković vytvárajú post-punk/rockové výtvory s melodickými vplyvmi balkánskej hudby. Rozmanitá zostava z pohľadu veku aj pôvodu nahrala jedinečný one-take album, ktorý má potenciál odštartovať im kariéru.

Kým prvá štúdiovka bola melodickejšia, refrény chytľavejšie a zvuk mainstreamovejší, druhá je ostrejšia, expresívnejšia a hlasnejšia, viac sa približuje k punku ako aj indie rocku. Základná zostava ostáva rovnaká, no s produkciou a syntetizátormi pomáhali slovinský hudobník Blaž Gracar a Alastair McNeill, inak britský producent a zvukový inžinier.

Hneď prvý track Životinje má zaujímavú kompozíciu a plynutie. Zo začiatku sa rozbiehajú rytmy s bicími, potom prichádza ženský vokál s klasicky punkovou recitáciou, ktorý postupne graduje a graduje až ku kriku z plných pľúc. „V tmavej izbe, schoval sa a počul všetko / Vedz, že som dieťa a bolia ma / tie slová všetky si pamätám. / Ešte dnes krvácajú v mojom vnútri. / A pýtam sa sám seba, / veď ty by si to mal vedieť, / na koho počesť nás každý deň urážate?“ Ako sa správame k deťom? Slabším? V čom sme lepší ako deti? Jednoducho a trefne podaná téma.

Pozoruhodná je aj skladba Nestaješ: začína sa čisto inštrumentálne, no neskôr sa pridá spevavý jemný hlas. Text aj atmosféra sú oveľa poetickejšie ako v ostatných trackoch, akoby patrili do iného sveta. Ako slabšie sa ukazujú skladby Skok a Tvrdina; v porovnaní so zvyškom neprinášajú také prekvapivé momenty.

Lelee ukazujú variabilitu a priebojnejší, sebavedomejší prejav, ktorý ich isto dostane na radar viacerých poslucháčov a festivalov. Hravé riffy, prenikavé vokály a nečakané štylistické zmeny sú len pár z ocenenia-hodných kvalít tejto relatívne novej skupiny. Mora malo u crveno prináša jednoducho príjemnú post-punkovú zmes trackov, ktorá ani náhodou nepôsobí plocho a nudne. Lelee píšu texty jemne a poeticky, je v nich veľa skepticizmu, pracujú s dualitami. Neistota v láske, jej intenzita, rozhodnutie sa pre jedného človeka alebo vzájomné trápenie vo vzťahu je len zopár zhudobnených ideí, ktorým dávajú formu. Album sa nebojí komplexity a posúva ju poslucháčom zrozumiteľne a stráviteľne.