Úpadok ako fetiš (The Weeknd)

Posledný štúdiový album After Hours od The Weeknda bol doteraz považovaný za medzník v jeho kariére, ktorý mu zaručil popularitu, čo svedčilo aj o marketingu, ktorý bol preň vytvorený. Avšak po tom, čo vyšiel na začiatku tohto januára Dawn FM, bez výraznejšieho ohlasovania, už bolo jasné, že toto bude jeho doteraz najambicióznejší počin.

Nadväzuje v ňom na typický textový naratív, ktorý osciluje medzi užívaním drog, bezohľadným správaním, duševnými problémami a nevydarenými vzťahmi so ženami. Rovnako sa vracia k teatrálnemu vizuálnemu vyjadreniu v rámci videoklipov a prezentácie na sociálnych sieťach, ktoré si osvojil spolu s experimentovaním so vzhľadom.

Z hudobného hľadiska začal využívať estetiku 80. rokov pri albume Starboy, v ktorom ju kombinoval s hudobným rʼnʼb backgroundom. V prípade Dawn FM sa synthpop stáva ústredným žánrom albumu, pretavujúc sa do euforických tanečných skladieb v štýle internetového rádia Nightwave Plaza, čo završuje využitie samplu Midnight Pretenders (1983) od Tomoko Aran v skladbe Out of Time. Samotná inštrumentálna časť albumu naberá hravejší a dynamickejší rozmer oproti predchádzajúcej tvorbe.

Dynamike dopomáha kontext, do ktorého je album zasadený. Zámerom The Weeknda bolo vytvorenie konceptu rádia 103.5 Dawn FM, ktoré si poslucháč púšťa v aute na ceste za bielym svetlom na konci tunela a dané rádio predstavuje formu očistca pred smrťou, ktorou ho prevádza DJ v podaní Jima Carreyho. Mizéria, ktorú nám The Weeknd ponúka, ale nezostáva v negatívnej rovine – s úsmevom na tvári ju necháva eskalovať a prechádza miestami do parodického kaleidoskopu cynizmu, nihilizmu a duševnej deprivácie. Oddelenie pseudonymu The Weeknd a jej autora vlastným menom Abela Tesfaye sa v tomto albume završuje, ironizuje a The Weeknd potvrdzuje svoju rolu fantóma, pričom nedokážeme určiť, či je vážny, alebo vtipkuje na svoj vlastný účet: „It´s 5 AM, I´m nihilist, I know there´s nothing after this.“

Dekadencia, s ktorou umelec pracuje, však nie je prvoplánová. Nestráca svoju nadnesenosť, naopak naberá estetický charakter hraničiaci s formou fetišu. fetišizácia úpadku je to, čo z charakteru The Weeknd robí dokonalého anti-hrdinu. Vzťah, ktorý si s ním vytvárame, je založený na akomsi sprisahaní, ktoré rešpektuje jeho negatívne charakterové črty a poskytuje im dostatočný priestor na vývoj. Týmto spôsobom umožňuje pochopenie jeho tvorby a následne prehlbuje interakciu medzi umelcom a poslucháčmi. Najnovší album Dawn FM naplno zobrazuje tento umelcom vytvorený charakter, čoho dôsledkom The Weeknd získava možnosť búrať hranice, sprístupňovať v danom žánri inak tabuizované témy a určovať svoje vlastné pravidlá prístupu v konvenciách súčasného popu.