Všetko zlé raz predsa musí skončiť (Old Man Gloom)

Old Man Gloom je v prvom rade kapela dlhoročných priateľov, Aarona Turnera, Santosa Montana, Caleba Scofielda a Natea Newtona. Old Man Gloom (ďalej OMG) sú však aj stelesnením zlatej éry labelu Hydra Head a všetkých tých skvelých zvláštnych rockových nahrávok, ktoré toto vydavateľstvo pod svojou hlavičkou vyprodukovalo. Kapelu tvoria mená, ktoré budú už navždy späté s tým najlepším čo zaoceánska metalcoreová scéna ponúkla (Isis, Converge, Cave In, Zozobra, Doomriders, Sumac). Avšak už dlhšie je jasné, že v prípade OMG nejde o žiadne „all stars“ jam sessions z dlhej chvíle. Práve naopak, za týchto džentlmenov hovorila vždy v prvom rade ich skvelá hudba.

Novinka je poznamenaná tým najhorším čo sa v živote človeka môže stať, smrťou blízkeho. Caleb Scofield, dlhoročný priateľ a spoluhráč odišiel tragicky a jednu chvíľu nebolo celkom jasné, či bude kapela pokračovať. Nakoniec však tato negatívna skúsenosť kulminovala v kreatívnom procese a Seminar VIII a Seminar IX môžeme s kľudným svedomím pomenovať aj ako vyjadrenie úcty svojmu drahému priateľovi. Výsledkom je zrejme najrozmanitejší a najmelodickejší materiál v histórii kapely.

Inokedy vtipné a ironické statusy na sociálnych sieťach kapely (menežovaných bubeníkom Santosom Montanom) vystriedali intímne a dojemné príbehy o strate najlepšieho priateľa. OMG na svojej novinke vstávajú doslova z popola a je potrebné podčiarknuť, že smútok je integrálnou súčasťou nahrávky. Pri počúvaní vám však v podvedomí utkvie hlavne nádej, že všetko zlé raz predsa musí skončiť.

Ohlásené rozšírenie zostavy o Stevea Brodskeho (Mutoid Man, Pet Genius, Cave In) podporilo predtuchu nového rozmeru v podobe pokojnejších kompozícii, pričom Brodskeho verš „time to shake our world, prepare to live” v strhujúcej skladbe Final Defeat sa stal akýmsi mottom súčasnej inkarnácie kapely.

Práve Final Defeat, ako aj piesne In Your Name a True Volcano (originál demo skladby The Volcano z albumu Christmas) sú skladby, ktoré zložil Caleb Scofield a niektoré z nich sú vyše dekádu staré. Zvláštnu skúsenosť z nahrávania popísal bubeník Santos Montano: „…bolo vážne čudné hrať do tých starých demonahrávok, bol to zároveň veľmi bolestivý pocit z jeho straty, ale zároveň sme boli radostne obkolesený jeho prítomnosťou“.

Bolo by dosť zložité vypichnúť nejakú vnútornú schému výstavby oboch albumov, keďže piesne sú veľmi rôznorodé. Okrem post-metalu obohateného hardcorovou energiou a klasických heavy hymien (Heel to Toe) či drsnejších sludgeových kúskov (Wrath of The Weary) sa tu sem-tam objavuje aj folková vzletnosť. Napríklad Death Rhymes odspievaná Stevenom Brodskym s hosťujúcou Faith Coloccia je úžasným osviežením inak vskutku agresívneho rázu albumu. Apropo, zvuk oboch albumov je masívny, čo je pri OMG už zvykom, ale zároveň veľmi naturálny. Na ich nahrávaní a mixovaní sa koniec koncov podieľali ti najpovolanejší: Matt Bayles, Kurt Ballou a Randal Dunn. V obdobnom pochmúrnejšom duchu sa nesie aj monolitická postmetalová Calling You Home s monumentálnym klimaxom a skvelým emotívnym prednesom Natea Newtona. Zrejme najoslavnejšie reakcie však zjavne spôsobilo duo The Bleeding Sun a Canto de Santos. Do oboch menovaných Aaron Turner a Nate Newton pretavili svoju vášeň k melodickému d-beatu a crustu (kto si ešte pamätá na projekt Split Cranium určite vie, o čom hovorím), pričom výsledok znie ako tribute kapelám His Hero Is Gone, Alpinist alebo Protestant.

Už pri predchádzajúcich albumoch bolo jasne cítiť, že OMG nemali a zrejme ani nikdy nebudú mat prílišné ambície skladať inovatívnu hudbu. Ak to mierne zveličím, hrajú akýsi revival post-metalu zo začiatku tisícročia, umne prekladaný metalcorom a sugestívnymi ambientnými a noiseovými pasážami. Kapela v podstate stále hrá presne ten štýl, ktorým začali pred vyše dvadsiatimi rokmi a ktorý so svojimi vlastnými kapelami a projektmi pomáhali budovať. Ale o to tu vôbec nejde. OMG je v prvom rade skupina dlhoročných priateľov. A práve to z ich hudby cítite. Súdržnosť a radosť z priateľstva.