Vstupní prohlídka: Eniesa

Slovenskou zpěvačku a skladatelku Eniesu většinou uvidíte s kytarou, se santurem nebo dalšími nástroji, na ně taky občas doprovází nejen spřátelené hudebníky. Kromě vlastních písní dělá hudbu pro divadelní, taneční a multižánrová představení, stejně jako pro film. Naživo ji můžete vidět a slyšet na přiléhavém multižánrovém festivalu jednoho umělce Cool v Plotě v Písku, pročež jsme ji podrobili malému dotazníku.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Vždy som na podobnú otázku odpovedala, že ja ani neviem, aký žáner vlastne hrám, a že je teda ťažké ho zaškatuľkovať. A keďže som sa minule z relácie „Kumšt“, čoby svätého písma mojich nových obzorov, inšpirovala, že to je tá správna odpoveď, keď sa chcem stať nonkonformným nenápadne známym umelcom, či dokonca hitmakerom, človekom, ktorý zarába na muzike tak, že si čochvíľa bude môcť kúpiť dom na Sardínii, tak si túto odpoveď ponechám.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
Roky som sa živila len muzikou, časom som ale cez hudbu privoňala aj k iným činnostiam, ktoré ma bavia. Pri tvorení vlastných plagátov a coverov albumov som začala robiť grafiku aj kamarátom. No a pri tvorení a natáčaní svojich klipov som si obľúbila výrobu týchto obrazov hudby aj ďalej. Hlavne počas korony, keď sa nedalo hrať a všetci muzikanti dostali dotácie na čo? No na klipy. Vtedy je najlepší čas začať s videom. A je to teda stále môj druhý job.

Co je nejhoršího na hraní v kapele?
Začínala som ako sólistka pesničkárka, a to mi jednoznačne dodalo dobrý pocit zo seba, že to vôbec dokážem. Potom som dlho žila ako slobodná mamina, ktorá si nemôže dovoliť ďalších muzikantov, ale vlastne som sa pri tom, či mám na rožky, nad ďalšími muzikantami ani nestíhala toľko zamýšľať. Napokon je všetko, ako má byť, a kapela je pre mňa za odmenu. Neviem, či sa to ešte niekedy zmení, lebo mám teraz vedľa seba konečne pre mňa najlepšiu zostavu ľudí. Neuveriteľne si sedíme ľudsky aj muzikantsky a radi spolu trávime čas aj mimo hraní. Okrem toho, keď sa pomýlim na pódiu, tak väčšinou ľudia netušia, či som to bola ja, alebo môj basák.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
Poznáte takých tých ľudí, ktorí sa vždy posadia do prvej rady a potom sa tvária, že im prinajmenšom zomrel škrečok? Tak to sú tie chvíle, kedy uvažujem, či má moja existencia zmysel ako taká, nie len na pódiu. Fascinujúce na tom je, že takmer vždy sa to týka ľudí, ktorí prídu po koncerte za mnou a nevedia prestať hovoriť o zážitku, ktorý si so sebou odnášajú z mojej muziky. Snažím sa si vždy pri pohľade na kyslú tvár diváka povedať, že možno to bude aj jeho prípad, ale funguje mi to len ťažko. Potom je ešte jedna vec, ktorá ma občas zradí, a to je moment, kedy sa začnem zamýšľať nad tým, čo vlastne hrám a spievam. Potom so stopercentnou úspešnosťou stratím niť a zmýlim sa v texte alebo akorde. Takže v súhrne sa bezpečne väčšinou rozhodím úplne sama, svojimi vlastnými zamotanými myšlienkami.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
Keďže som posledné roky vegánčila, väčšinou mi zabralo kopec času po koncerte zháňanie potravy, ak som práve nemala chuť na paradajku z obložených chlebíčkov. Ale musím povedať, že v Čechách sa vždy usporiadatelia neuveriteľne snažili mi pripraviť perfektné vegánske jedlo, ktoré potom so mnou ale musela jesť aj moja mäsožravá kapela. Nedávno som ale stretla hokejistu Zdena Cháru, ktorý sa stravou zaoberá ako športovec jednoznačne viac a presvedčil ma, že ryby ma ukľudnia. Kto ma pozná, vie, že pokoj je to, čo mi pri mojom preplnenom živote jednoznačne chýba. A tak čo sa nepodarilo ani mojej babke, sa podarilo tomuto hokejistovi. Takže momentálne ma v backstagei poteší zelenina, ryba a samozrejme „tekutý chleba“...

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
Ja som muzikantka nemuzikantka, milovníčka hudby, ale hlavne žena. A teda i keď používam aj nejakú elektroniku, vôbec neviem, ako čo do detailov funguje, a veľmi ťažko sa lúčim so zaužívaným set-upom. To už radšej miniem peniaze na ďalšieho hudobníka. A to je asi aj odpoveď. Neuveriteľne ma bavia spolupráce a teda najviac času asi trávim premýšľaním, s kým by som to ešte chcela skúsiť, a potom to samozrejme občas stojí aj nejaké peniaze.

Jak bys charakterizovala současný svět ve třech větách?
Radšej asi v troch slovách. Rýchly, divoký, individuálny. Našťastie je v ňom stále dosť muziky.