Články / Sloupky/Blogy

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 17.04.2020

Pred pár týždňami vyšiel nový diel Animal Crossing na Nintendo Switch a zdá sa, že momentálne ľudia tento druh zábavy veľmi ocenili. Len v Japonsku sa za prvých desať dní predalo viac ako dva milióny kópií. O tom, prečo je detský simulátor farmárčenia tak populárny, koluje jedna teória, ktorá odkrýva skrytú genialitu Nintenda.

Základ hrateľnosti Animal Crossing je veľmi jednoduchý – máš svoj pozemok, tam si pestuješ rastliny, potom sa socializuješ so susedmi a nakoniec môžeš rozvíjať svoje talenty. Zároveň si stále v prírode, vo svojom vlastnom domčeku a okolo teba nie je priestor zaprataný priemyslom. Nintendo nevedomky našlo kľúč k tomu, po čom ľudia naozaj túžia. Nie byť napchatý v panelákoch vo veľkomestách, ale žiť v prírode. A rovnako ako je hráč v Animal Crossing obklopený ostatnými osadníkmi, tak aj my pociťujeme potrebu mať vo svojom okolí iných ľudí. Japonskí vývojári nasimulovali ideálny svet, v ktorom odhalili, že množstvo pominuteľných potešení je zbytočné a jediné, čo skutočne potrebujeme, je obyčajný každodenný život v nepoškodenom svete naplnenom prírodou. Alebo to tak vôbec nie je a tento patetický výlev je iba výsledkom mojej niekoľko týždňovej karantény, nostalgie za horou v domovských Obyciach a zážitkom z dvoch krásnych hier, ktorých základ tkvie práve v ich vzťahu k prírode.

Meadow vychádza zo základov série Shelter – simulátorov života divokých zvierat, ktorých náplňou je lov, vyhýbanie sa predátorom a staranie sa o svoje mláďatá. To všetko v atypickom grafickom spracovaní, ktoré je zmesou ručne kreslených textúr a lowpoly vizuálu. Po odstránení elementov prežívania sa môže zdať, že zostane iba nezáživná hra, v ktorej ako zajac bezcieľne chodíte po prázdnom svete, ale v skutočnosti Meadow takto vôbec nepôsobí. Dobrodružné prežívanie nahrádzajú MMO prvky, ktoré tvorcovia nazývajú ako „fórum prezlečené za hru“. Kvôli špecifickej hrateľnosti vznikla aj extrémne špecifická komunita, ktorá nevyhľadáva akčnosť a konflikt, ale pokoj. Hra poskytuje čistý sociálny zážitok, ktorý je okresaný o verbálny alebo textový chat, a namiesto toho sa s ostatnými hráčmi dorozumievate iba skrz zvuky a gestá zvierat a zopár roztomilých emotikonov. Pri čítaní užívateľských recenzií som v žiadnej z nich nenašiel, aký je cieľ hry. Keď som ho teda nakoniec objavil až skrz pozorovanie ostatných zvierat a vďaka vzájomnej pomoci neznámych spoluhráčov, bol to veľmi príjemný pocit, s ktorým Meadow pracuje často. Zjednodušene je potrebné zbierať rôzne predmety, čo môžete robiť aj sami, ale hra vás k spolupráci núti, a to nie iba kvôli postupu. Tvorcovia si uvedomujú, že silná stránka hry vyniká hlavne vtedy, keď sa cez rozprávkovú prírodnú krajinu v zemitých tónoch spolu prechádzate so žabami, zajacmi, orlami, jeleňmi, ježkami a tigrami. Na soundtracku si dali autori taktiež záležať, ale pekným doplnkom je aj súčasnou situáciou inšpirovaná dvojica inštrumentálnych albumov od Nine Inch Nails zo série Ghosts – Together a Locustus. Kapela ich vydala ako znak solidarity v ťažkých časoch a Trent Reznor v krátkom sprievodnom texte poukázal na dôležitosť medziľudského kontaktu: „Aj keď mnoho ľudí definuje samých seba ako antisociálne typy, ktoré preferujú byť osamote, tak momentálna situácia nám ukázala dôležitosť a silu spojení medzi ľuďmi.“

Zatiaľ čo pohľad na prírodu očami Meadow bol zameraný na väčšie ekosystémy, tak Unravel rozlišuje aj najmenšie steblá trávy. Naturalistické zasadenie tejto platformovej skákačky je oporou smutného príbehu o starej paní, ktorá stráca spomienky a zostávajú z nich iba rozmazané fotky v albume. Aby o ne naveky neprišla, tak malý Yarny, ktorý náhodou vznikne zo spadnutého klbka, cez spomienky prechádza, prepája ich vlnenou niťou a postupne obnovuje. Po skočení do fotografií sa ocitá v očarujúcich svetoch plných kvitnúcich ďatelín, borovicových hájov, popadaného jesenného lístia, ale aj slaného morského vzduchu. Návrh postavy Yarnyho (ktorého si môžete vyrobiť aj doma), je úžasný sám o sebe a k jeho uveriteľnosti prispievajú drobné momenty interakcie s okolím. Pri západe slnka si s úžasom obzerá lúče svetla prenikajúce cez čiastočky prachu, v zime si objíma rukami telo a zohrieva sa, a keď vyjde z vody, celý sa otrasie. Táto nevinnosť a jednoduchá ovládacia schéma by mohli naznačovať, že je to ľahká hra pre najmenšie deti, ale niektoré úseky a hádanky sú nečakane frustrujúce. Roztomilosť celého výsledku tieto chvíle prekrýva. Zároveň je súčasťou predplatnej služby od EA – Origin Access–, kde si za 3,99 € mesačne môžete stiahnuť ďalších dvesto novších aj starších hier.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Šejkr #64: „I got a feeling I just can't shake“

Michal Pařízek 22.10.2021

Courám se po Skalitzer Straße, tradičně fouká, ale vlastně je teplo. Míjím zavřený Privat Klub, novou sicilskou kavárnu, kterou si okamžitě zařazuji do záložky jménem Jednou jistě...

Šejkr#63: Báječná léta

Michal Pařízek 08.10.2021

Sedím na osiřelé zahrádce Barriquády v zapnuté bundě a pohodlí kupodivu nepomáhá ani sklenice kremžského ryzlinku, kterou si trochu tvrdohlavě objednám...

Šejkr #62: Elán mezi oblázky

Michal Pařízek 24.09.2021

Fouká tak, že i zavřené slunečníky se komíhají jak sbor opilých baletek a chudák číšník z místní taverny má s rovnáním neposlušných lehátek slušnou honičku...

Šejkr #61: „Den mě oslepí, večer utiší, noc mě skryje.“

Michal Pařízek 10.09.2021

Strašnice jsou vlídná čtvrť, bydlím tu rád. Je trochu rozbitá, špinavá a nepořádná, to mi taky celkem vyhovuje. Stejně jako to, že se tu obvykle nic moc neděje...

Sharpe 2021: To nejlepší

redakce 07.09.2021

Letos nás pohříchu tolik z Full Moon na místě nebylo, tak jsme k tradičnímu výběru toho nejlepšího vyzvali další osobnosti, kamarády i obvyklé podezřelé.

Ďakujem, milujem (Moody Moon Noize vol.2)

redakce 01.09.2021

Krom únavy nás – crew, organizátorský tým i spřízněné tváře – dostihlo po proběhlém festivalu Moody Moon Noize vol. 2 i dojetí. Ale nejen to. Putovní festival skončil. Začne.

Moody Moon Noize vol.2: Top 5

redakce 30.08.2021

Jsme nevyspalí, unavení, ale štastní. Stálo to za to. Před podrobnějšími reporty posíláme tradiční top 5 převážně z řad crew a organizátorského týmu.

Šejkr #60: „Máme to teda dělat venku? Já fakt nevím.“

Michal Pařízek 27.08.2021

Feeling podzim. Loňskou euforii na kolonádě do velké míry zapříčinilo také počasí.

Lázeňské dvojhránky 2021 (Vortex)

Veronika Havlová, Viktor Palák 24.08.2021

Gaspar Noé vysadil drogy a natočil film, ve kterém není ani stopa po stroboskopech, ale drásavostí si nezadá s jeho vrcholnými díly.

Kdo mi ukradl moje noty? (Ostravské dny 2021)

Veronika Miksová 24.08.2021

Po náměstí se pohybovali žlutě odění bubeníci a do toho se plynule přemísťovali archaicky uniformovaní členové hornické kapely a uprostřed všeho rotovaly dva klavíry.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace